Dažďová voda nie je síce pitná, ale dá sa mnohostranne využiť. Mäkká dažďová voda má mnoho vynikajúcich vlastností, neobsahuje chlór a je primeranej teploty. Ideálna je preto na zalievanie rastlín, zeleniny i trávnika. Vynikajúco pôsobí aj na izbové kvetiny.

Dažďová voda nezanáša trysky záhradných rozprašovačov, nevytvára ani vodný kameň na záhradných fontánach. Minerálne látky sa v nej nachádzajú len v stopovom množstve, hlavnú zložku výživy rastlín - dusík, však obsahuje.

Kyslejšia reakcia dažďovej vody sa po dopade na strechu (v závislosti od krytiny) zmení na mierne kyslú až neutrálnu. Vďaka prijatým ochranárskym opatreniam je už výskyt kyslých dažďov skôr minulosťou. Dážď splavuje a zberá kúsky odlúpených škridiel, naviaty prach, peľ, listy a ďalšie nečistoty rôzneho druhu. Pri používaní v domácnosti treba preto túto vodu prefiltrovať, pričom sa na rôzne stupne jej využitia odporúčajú rozličné filtračné stupne.

Na záhradkárske účely stačí hrubé filtrovanie. Technické riešenia, ktoré umožňujú zachytávanie a využívanie dažďovej vody, sú dostupné, ale pri troške zručnosti dobre poslúži aj svojpomocné prevedenie.

Nádrž na zber dažďovej vody má byť predovšetkým nenáročná na údržbu. Vhodné je umiestniť ju na také miesto, kde voda zostane dostatočne chladná, pretože pri teplote nad 15 stupňov sa v nej rýchlo rozmnožujú baktérie. Kovové nádrže s výnimkou nádob z ušľachtilej ocele podliehajú korózii. Veľká zberná nádrž síce zvyšuje využiteľnosť, avšak v priveľkých zásobníkoch vznikajú počas dlhého státia vody problémy so zápachom a hygienou. Pre záhradkárčenie pri rodinnom dome odporúčame priemernú veľkosť zásobníka na dažďovú vodu s objemom 5 až 15 kubických metrov. Závisí to od veľkosti odvodnenej plochy a od intenzity využívania dažďovej vody. Na zavlažovanie v záhrade treba rátať s približnou spotrebou 6 kubických metrov na 100 štvorcových metrov ročne. Pri ročnom úhrne zrážok 500 milimetrov pripadá na štvorcový meter 500 litrov vody.

Dôležité je výtok z nádrže s dažďovou vodou označiť upozornením, že voda nie je vhodná na pitie. Nádrž treba umiestniť tak, aby k nej nemali prístup deti, prípadne ju bezpečne uzavrieť. Nevyhnutné je tiež úplne oddeliť rozvody pitnej a dažďovej vody. Pri priamom prepojení ich systémov totiž vzniká nebezpečenstvo bakteriálneho zamorenia rozvodov pitnej vody. Z materiálov sa pri dažďovej vode pred medenými rúrami uprednostňujú plastové potrubia. Pozinkované potrubie nie je na tento účel vhodné. Popri ekologických pozitívach má zber a využívanie dažďovej vody aj nezanedbateľný ekonomický efekt.

Ing. ŠTEFAN TÓTH, PhD.