Platná právna úprava vychádza zo základnej zásady, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Táto zásada je zakotvená v úvodnom ustanovení siedmej časti Občianskeho zákonníka v paragrafe 460.

Po smrti vášho manžela (poručiteľa) sa mal jeho majetok, ktorý zostal po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozdeliť na päť dielov a každý z dedičov mal dediť jednu pätinu. Ide o dedenie zo zákona. Dedili by teda dedičia prvej skupiny, a to deti a manžel poručiteľa. Vy ste však uzavreli medzi sebou súdom schválenú dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že polovicu rodinného domu ste prenechali jednej z dcér.

l l l

Ako budú dediť deti po nebohej dcére v prípade vašej smrti? Ide tiež o dedenie zo zákona. Paragraf 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí: "Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovným dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia." To znamená, že majetok sa v prípade vašej smrti ako poručiteľky rozdelí na štyri rovnaké diely. Po jednej štvrtine budú dediť vaše žijúce deti a jedna štvrtina ako podiel zomretého dieťaťa sa rozdelí ďalej na dva rovnaké diely ako podiel vašich žijúcich vnukov po zomretom dieťati. Vaši dvaja vnukovia dostanú teda po dvoch osminách.

l l l

Jednou možnosťou, ako neukrátiť žijúce deti, je, že využijete inštitút darovania podľa Občianskeho zákonníka doposiaľ žijúcim deťom. Pri ňom sa majetok, ktorý sa stane predmetom dedenia v prípade vašej smrti, rozdelí medzi dedičmi tak, aby sa vyrovnali rozdiely vzhľadom na prospech, ktorý niektorý z dedičov od poručiteľky už za života dostal. Hovoríme o započítaní podľa ustanovenia paragrafu 484 ods. 1 Obč. zák. Započítanie sa robí tak, že k čistej hodnote dedičstva sa pripočítajú všetky zápočty, súčet sa vezme ako základ pre vyčíslenie dedičských podielov a od jednotlivých podielov sa odpočítavajú jednotlivé zápočty. Pri vyporiadaní dedičstva potom súd bude musieť zo zákona započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo už za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.

l l l

Jedinou právnou formou, v ktorej fyzická osoba môže podľa vlastnej vôle naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti, je vyhotovenie závetu. Aj keď pojem závet nie je v Občianskom zákonníku definovaný, z ustanovení upravujúcich formálne a obsahové náležitosti možno závet vymedziť ako jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba - poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu svojím majetkom pre prípad smrti. Pri určení dedičských podielov je však testamentárna sloboda poručiteľa obmedzená ustanovením paragrafu 479, podľa ktorého maloletí potomkovia musia dostať toľko, koľko je ich dedičský podiel pri dedení zo zákona (t. j., koľko by im patrilo zo zákona aj vtedy, keby závet nebol), a plnoletí potomkovia musia dostať aspoň polovicu ich dedičského podielu zo zákona.

l l l

Čo sa týka otázky určenia dediča dohodou, resp. dedičskou zmluvou, obsahom ktorej by bol sľub, že v prípade smrti sľubujúceho má dostať celý zanechaný majetok alebo jeho časť druhá strana a druhá strana by tento sľub prijala, treba povedať, že náš právny poriadok takýto dôvod dedenia nepripúšťa.