Keď Jeline deti (14- a 16-ročné) dostali mobilné telefóny, dohodla si s nimi presné pravidlá - musia sa zmestiť do určeného limitu, môžu ich vypínať iba cez vyučovanie. Deti však čoskoro pravidlá prestali rešpektovať. Kredit minú za dva dni, Jelu celý večer vyrušuje nekonečné prezváňanie s kamarátmi, do noci sa vymieňajú sms. V noci si dcéra už niekoľko ráz vzala mamin mobil a posielala sms-ky z neho. Navyše, známky oboch detí sa v škole dosť výrazne zhoršili.

Jela má dilemu: Zobrať deťom mobily definitívne alebo nie? Na jednej strane ju hnevá, že sa nechali vtiahnuť do závislosti od mobilu, na druhej strane vie, že ak majú mobil, kdekoľvek ich zastihne a má o ne podstatne menšie obavy, ako keby telefón nemali.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ako je to vo vašej rodine? Vzali ste svojim deťom mobily, ak to

s telefonovaním a esemeskovaním preháňali? Máte

s deťmi dohodu, nakoľko môžu mobil používať a koľko im zaň mesačne zaplatíte?

Určite nebrať hneď natrvalo. Mobil už patrí k životu. A o mladej teen-generácii ani nehovoriac. Súdiac podľa článku niečo zahaprovalo vo výchove. Moje rovnako staré dcéry majú paušál a môžem ich pochváliť, lebo zatiaľ ho najviac prešvihli iba o povolených maximálne 10 percent. Takže treba nájsť spôsob, ako deťom patrične vysvetliť, čo je zodpovedné narábanie s peniazmi, ako aj to, že osobné veci rodičov majú byť pre deti tabu.

% % %

Mobil k životu nepatrí, iba si podľahol všeobecnému názoru, že je to tak. Mobilná telekomunikácia je služba, ktorej primárnym účelom je vyťahovať ľuďom peniaze z vreciek. Takzvané spájanie ľudí (aby spolu hovorili) je sekundárna záležitosť.

% % %

Mám 16-ročného syna, ktorý mal dva mobily - Eurotel pre kamarátov, Orange pre nás, rodičov. Smola, na Orange sa nikdy nedalo dovolať, pretože kamaráti sú dôležitejší. Takže sme mu ho stiahli a darovali dedkovi. Eurotel som odmietla dobíjať, pretože po dvoch dňoch bolo po kredite. Takže je len on na dosah, keď mám to šťastie a má ho zapnutý. Som toho názoru, že deti s mobilmi ešte nevedia manipulovať a že je to nezdravý trend tejto doby. Deťom mobily do rúk nepatria, v krajnom prípade len na spojenie s rodičmi kvôli bezpečnosti. Ja by som vydala zákaz používať deťom mobil do určitého veku - asi až kým si na kredit nedokážu zarobiť! Je to chyba aj nás rodičov, že niektorí dávajú deťom mobily pomaly už v materských škôlkach. A čudujeme sa nad závislosťou a nehospodárnosťou. Je smutné, že na dieťa, ktoré nemá mobil, sa pozerá ako na zaostalé a z chudobnej rodiny.

% % %

Pocit, že máme deti pod kontrolou, keď majú mobil, je ilúzia. Ak klamú doma, budú klamať aj vtedy, keď sa ich opýtame, kde sú. My sme našim deťom kúpili najskôr telefónne karty, aby nám mohli zavolať, ak majú problém. Na mobil si museli zarobiť a kúpili si ho, keď mali viac ako 18 rokov. Kredit 200 korún je súčasťou vreckového a na viac si musia zarobiť.

% % %

Nielen pocit, že máme deti pod kontrolou, je ilúzia. Ilúziou je aj presvedčenie, že keď bude treba, tak ich na mobile vždy zastihneme.

% % %

Nechápem že také veľké deti s tým majú problém. Ja som svoj prvý mobil dostala v sedemnástich, to bolo pred troma rokmi, a bola som z toho celkom namäkko. Pre dnešné decká je to však už samozrejmosť. Pocit, že dieťa je v bezpečí, keď má mobil, je falošný. Dcéra by určite mobil vypla, keby sa chcela vyhnúť tomu, že jej zavoláte, keď si to nebude želať. A pravdepodobnosť skutočne kritickej situácie, keď by bol mobil poslednou možnosťou, je naozaj malá. Čo sa týka kreditu, stačil by prísny dohovor, ale nie v hneve. Jednoducho, stanoviť hranicu. Mňa rodičia vychovali tak, že nemám sklon k plytvaniu. Keď som mala sedemnásť, dve stovky mi stačili aj na dva mesiace, dnes som vysokoškoláčka a rovnakú sumu miniem za mesiac. Problém bude vo výchove, aj čo sa týka zlého prospechu v škole. Ako môže mobil spôsobiť, že dieťa fláka školu? Viem, môže. Liekom je výchova. Možno ešte nie je neskoro.

% % %

Náš 11-ročný syn si ani po roku nedokázal ustrážiť 300-korunový kredit. Minul ho hneď v prvé dva-tri dni v mesiaci a potom sa mu nedalo ani nás prezvoniť. Okrem toho dostáva od prvej triedy vreckové, ale ani to mu nevydrží do druhého dňa. A ako to rieši, keď si chce potom kúpiť napríklad zmrzlinu v strede týždňa? Ukradne peniaze - mne, manželovi, kamarátom, dedovi. Nepomáha nič, ani dohováranie, vysvetľovanie, psychológ, ani krik. Mobil sme mu nakoniec zobrali, lebo to už bolo neúnosné. Dokonca mu už ani učitelia a spolužiaci neveria. My s manželom sme čestní ľudia, nemá to kde vidieť. Syna vychovávame k hodnotám, k čestnosti, ale od neho sa to odráža. Takže, ak niekto Jelu odsudzuje za zlú výchovu detí, nevie, čo hovorí.