Drop je prekrásny, veľký, ale plachý vták. Na tomto mieste pri Rusovciach videli ochranári minulú zimu naraz stoosemdesiat dropov. Dropy na snímke boli fotografované v marci tohto roku z polkilometrovej vzdialenosti.
"Minulý rok sme boli v pozorovateľni počas hniezdneho obdobia dropa a samica priletela až do blízkosti sto metrov," spomína ochranár Tomáš Blaškovič na svoje najintímnejšie stretnutie s dropom veľkým, najväčším stredoeurópskym stepným vtákom. Bol to neobvyklý a jedinečný okamih. Vidieť dropa veľkého z menšej než polkilometrovej vzdialenosti je totiž takmer nemožné. Drop je mimoriadne plachý a nekompromisný vo svojej neprispôsobivosti človeku.
Jeho prítomnosť je preňho stresujúca.
Je začiatok mája, o pár dní začínajú dropy hniezdiť. V Panónskej nížine, ktorá sa rozprestiera na území Slovenska, Maďarska aj Rakúska, práve prebieha medzinárodné monitorovanie dropa veľkého. Na Sysľovské polia, ktoré sú domovom dropa u nás, sa vyberáme zavčasu ráno. Ukazuje sa nádherný slnečný deň.
Sysľovské polia boli do roku 1989 pohraničným územím. Ľudia sa sem nemohli dostať, ale dropy tu mali raj. Posádka pohraničnej stráže tu funguje aj dnes. Postupné monitorovanie územia vyzerá zvonka podozrivo, preto hlásime náš vjazd na chránené územie.
Nemá sa kde ukrývať, musí všetko sledovať
"K dropovi sa nedá priblížiť," hovorí Tomáš Blaškovič, koordinátor projektu na ochranu dropa u nás. "Neprekážajú mu iné zvieratá, zvykli si aj na hluk z diaľnice, dokážu tolerovať traktory, ale keď otvoríte dvere na aute, odletia, hoci sú od vás ďaleko."
Keby bol tento operenec ľuďom prístupnejší, problém s jeho ochranou by bol menší. Jeho domovom sú však rovinaté, otvorené priestranstvá, na ktorých sa nemá kde ukrývať. A svoje široké teritórium potrebuje stále sledovať.
Ochrancovia prírody venujú dropovi mimoriadnu pozornosť. Kedysi bol rozšírený aj v nížinných oblastiach na Slovensku, dnes sú jeho poslednou hniezdnou lokalitou u nás Sysľovské polia pri Rusovciach. V tejto oblasti, navrhovanej za chránené vtáčie územie, hniezdi u nás posledných štyri až desať dropov. Navyše, je dôležitým zimoviskom - v zime sa tu združuje do veľkých kŕdľov takmer dvesto dropov, čo je celá populácia zo západnej časti Panónskej nížiny.
Všade šírošíra pusta
Naším prvým pozorovacím stanovišťom je diaľničný nadjazd, odkiaľ ochranári naposledy fotografovali dropy v marci tohto roku. Vyberáme ďalekohľady. Otvára sa nám čarovný pohľad na zelenajúcu sa šírošíru pustu. Dropy tu však nie sú.
Pozorovanie opakujeme na trojičnom bode - teda na mieste, kde sa stretávajú slovenské, maďarské a rakúske hranice. Opäť nič, iba hnedo-žlto-zelená rovina, pretínaná vetrolamami. Na vzdialenom rakúskom horizonte sa týčia veterné kolektory. Polia obývajú desiatky bažantov, prepelíc, zajacov či sŕn a pohľad na ne sprevádzajú zvuky vtáčieho raja, rozplývajúce sa na širokom priestranstve. Kde-tu preletí kaňa, straka, dokonca aj sokol červenonohý, ktorému venujú ochranári na tomto území tiež zvýšenú pozornosť.
Pri skládke odpadu
Nechávame tu Miša, ktorý bude z tohto miesta ešte nejaký čas sledovať situáciu. My ostatní pokračujeme v ceste. Zastavujeme o kus ďalej, aby sme sa pozreli, ako to vyzerá s nedovolenou skládkou stavebného odpadu, ktorá tu pred časom vyrástla. Zisťujeme, že príjazd k nej je, chvalabohu, zasypaný. Hneď vedľa objavujeme dvojaké vtáčie stopy. Menšie patria pravdepodobne bažantom a prepeliciam, tie väčšie vyzerajú byť dropie. Podchvíľou sa nám zdá, že v ďalekohľade vidíme to, čo chceme. Zdanie však stále klame, to len srny ukazujú svoje zadné časti.
Opäť nasadáme do auta. Pred nami po asfaltke kráča nádherne sfarbený bažant s partnerkou. Auto im neprekáža, nenechajú sa vôbec vyrušovať, dokonca ani vo chvíli, keď nás majú meter za chrbtom. Sú v tomto revíre pánmi. Slušne predbiehame a o chvíľu prichádzame k pozorovateľni. Miesta v nej nie je príliš veľa, ale terén chceme sledovať všetci.
Stále nič
Drop fúzatý je typický druh stepného vtáka. Potrebuje nížinatú rovnú planinu, ktorá leží maximálne tristo metrov nad morom. "Ich pobyt závisí od pokoja a potravinovej ponuky na poliach," vysvetľuje Tomáš Blaškovič. "V zime sa živia oziminami, repkou olejnou a hniezdia prevažne v obilninách, tráve, úhoroch, zriedka v repke. Boli však hlásené aj prípady, že zahniezdil v hrachu, dokonca v kukurici alebo v zemiakoch."
Pod nami sa rozprestierajú práve repkové a obilninové polia. Ďalšia parcela leží dlhodobo úhorom. Široko-ďaleko nevidno žiadne elektrické vedenie, ktoré by prekážalo vtákom v lete. Sledujeme každý nápadný fliačik. Stále nič.
Je tam a užíva si
"Vidím dropa!" skríkol zrazu Ondro, študent-ochranár. O chvíľu sklamane dodáva, že sa zmýlil. Vzápätí však znova zvolá: "Nie, je to naozaj drop, som si stopercentne istý!" Okamžite zamierime všetky ďalekohľady jedným smerom. Je tam. Dropica, vzdialená asi šesťsto metrov, sa pokojne prechádza na poli ležiacom úhorom.
Ondro s Alexom po chvíli zliezajú z pozorovateľne a odchádzajú autom na ďalšie stanovište. S Tomášom sledujeme terén ďalej. Dropica nás neregistruje, nerušene si užíva jarnej nádielky. Občas sa ukryje v nízkom poraste, ale hlava vždy trčí von a pozoruje okolie. V jej blízkosti sa celý čas nikto neobjavuje.
Bez ľudí na poliach to nejde
Drop potrebuje dobrý výhľad na všetky strany a výšku porastu na rovinatej ploche maximálne do päťdesiat centimetrov, aby počas hniezdenia mohol posediačky sledovať terén a mať prehľad o tom, čo sa okolo neho deje. "Polia u nás sú oproti maďarským a rakúskym neporovnateľne väčšie, aj preto ho to sem ťahá," hovorí Tomáš. "Vplýva naňho však aj to, ako sa na poli pracuje. Najlepšie sa cíti na poliach, ktoré sa neobrábajú v preňho najkritickejšom období, teda počas hniezdenia."
Špeciálna agroenvironmentálna schéma na dropa, ktorá existuje v Rakúsku a Maďarsku, sa už pripravuje aj na Slovensku. Vzhľadom na dropy sa v nej stanovuje, akú skladbu plodín majú poľnohospodári voliť, ktoré chemikálie obmedziť, v ktorom období je vhodné kosiť lúky, žať. Strata má byť poľnohospodárom kompenzovaná. "Takto je pomerne jednoduché zabezpečiť dôslednú a dobrú ochranu pre dropy. Bez ľudí, ktorí obhospodarujú ich územie, to nejde," tvrdí Tomáš.
Prichádza najcitlivejšie obdobie
Po hodine pozorného sledovania prídu po nás Ondro s Alexom. Zo svojho stanovišťa dropa nespozorovali. Zamykáme pozorovateľňu a vraciame sa späť. Mali sme šťastie - vidieť dropa v období tesne pred hniezdením je vzácne. Cestou ešte sledujeme terén, ale už sa vlastne len lúčime, šanca vidieť ďalší kus je stále menšia. Do auta si prisadá Mišo, tiež nemal šťastie. Chlapci si zapisujú výsledky z monitoringu. Na diaľničnom nadjazde sa striedame s posádkou Štátnej ochrany prírody, ktorá zaznamenáva výsledky nášho monitoringu.
Kŕdeľ, ktorý u nás zimoval, už v tomto čase nie je spolu. Dropie sliepky sa pomaly rozlietajú na hniezdiská, niekoľko by ich malo zostať aj u nás. Kohúty sa pohybujú v blízkosti hniezdisk a po celé leto majú šancu splodiť potomstvo. Keď je hniezdenie zmarené, samice sú pripravené na opätovné párenie. V tomto období sú najcitlivejšie a je veľmi ťažké ich spozorovať. Vlastne to ani nie je vhodné.
Až teraz človeku dochádza: tam, kde bol a čo videl, už možno nikdy neuvidí.
FOTO - ŠTEFAN BENKO A AUTORKA
Stratí sa nám aj drop veľký?
Drop veľký z čeľade dropovitých je najväčší stredoeurópsky vták. Patrí medzi najpozoruhodnejšie a najatraktívnejšie operence žijúce na pastvinách. Samec dorastá do výšky približne jedného metra a váži až 16 kíl. Vzhľadom pripomína veľkú morku. Dropy sú mohutné vtáky so silnými nohami a s pomerne krátkymi prstami. Hlavu a krk majú svetlosivé, vrch tela a základ krídel bielo-hnedý, koniec krídel čierny.
Na rôznych miestach Európy a Ázie žije asi 50-tisíc jedincov. V Európe sa vyskytujú tri druhy dropa, na Slovensku donedávna žili dva: drop fúzatý (veľký) a obojkový (malý). Drop malý pravidelne hniezdil na Žitnom ostrove od Dunaja po Trnavu a východne po Hron. Poslednýkrát sa u nás jeho hniezdenie zaznamenalo v období druhej svetovej vojny pri Kameníne na Pohroní. Posledné jedince sa objavili v roku 1974.
Pred sto rokmi žilo na území Slovenska 2400 dropov, ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa na ne poľovalo. Neskôr, po druhej svetovej vojne, keď sa začalo rozmáhať poľnohospodárstvo a líniová výstavba, začalo dropov rapídne ubúdať. Ich úmrtnosť sa výrazne zvyšovala aj v dôsledku nárazov do elektrického vedenia.
Celá stredoeurópska populácia dnes predstavuje približne 1200 jedincov. U nás je zastúpená už iba dropom fúzatým, ktorý však patrí medzi dlhodobo ohrozené druhy. Jeho domovom na Slovensku sú Sysľovské polia pri bratislavskej mestskej časti Rusovce. Ojedinele zalieta aj na Záhorie alebo do niektorých lokalít v Podunajsku.
Tretím druhom dropa, ktorý sa u nás nevyskytuje, je drop hrivnatý. Slovensko je mimo jeho prirodzeného areálu rozšírenia, videli ho tu iba raz v roku 1974 v okrese Galanta. Žije v severnej Afrike, Prednej a Strednej Ázii až po Mongolsko. Obýva stepi a polopúšte.
Bude žiť drop pri golfovom ihrisku?
Sysľovské polia neďaleko bratislavskej mestskej časti Rusovce sú územím európskeho významu. Patria medzi lokality zahrnuté do sústavy Natura 2000, teda do siete chránených území, ktorá sa buduje v štátoch Európskej únie a na rozdiel od bežne chránených území sa v nich presne stanovuje predmet ochrany na základe vedeckého monitoringu. V roku 2003 naša vláda schválila predbežnú ochranu tohto územia a momentálne rokuje o podmienkach jeho ochrany.
V najcennejšej časti územia - v približne stohektárovom štvorci - sa však plánuje budovanie rozľahlého osemnásťjamkového golfového ihriska.
Predstavitelia Štátnej ochrany prírody a Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku to považujú za neprijateľné a sú presvedčení, že by to znamenalo vymiznutie dropa z nášho územia.
Keďže Sysľovské polia nadväzujú na chránené územia v Maďarsku a Rakúsku, pri posudzovaní celej situácie sa uvažuje o prizvaní odborníkov z týchto štátov. Ide o cezhraničný dosah, ktorý podľa ochrancov prírody môže ovplyvniť populáciu dropa aj na cudzích územiach.
Spoločnosť pre ochranu vtáctva dala v tejto záležitosti podnet na ministerstvo životného prostredia. V najbližších dňoch sa majú všetky zúčastnené strany stretnúť priamo v ohrozenej lokalite.
Dávno minuli časy našich starých rodičov, ktorí na mnohých miestach južného Slovenska bežne vídali dropy v celých kŕdľoch. Dnes sú na Slovensku posledným útočiskom dropa Sysľovské polia. Rozkladajú sa približne na 1700 hektároch a v minulosti patrili do pohraničného pásma. Lokalita je už okresaná diaľnicou, no pre dropy je stále vhodným miestom pobytu. Navyše je to jediné územie bez elektrického vedenia. Preto by sa oblasť, navrhovaná ako chránené vtáčie územie, nemala ďalej zmenšovať. Na snímke je Tomáš Blaškovič pri pozorovaní dropa veľkého, ktorý sa objavil na neďalekej parcele ležiacej úhorom.
Citlivosť dropa sa počas roka mení. Ak ho človek vyruší v hniezdnom období, odlieta už pri vzdialenosti šesťsto metrov. Blízkosť človeka neakceptuje a nevie sa prispôsobiť tak, ako mnohé iné druhy živočíchov. Obľubuje trávnatý porast ležiaci úhorom, ktorý slúži ako potenciálne hniezdisko. Môže sa tu ukryť aj v čase, keď na okolitých poliach prebiehajú poľnohospodárske práce.
Na trojičnom mieste, kde sa stretávajú slovenské, maďarské a rakúske hranice, žijú plaché dropy. Ak tu bude golfové ihrisko, ochranári už nebudú mať čo sledovať.
