Aj súťažou sa dá upozorniť na skutočnosť, že dlhodobý odklad obnovy osobných počítačov a ďalších zariadení z oblasti IT so sebou prináša aj riziká - vrátane vyššej poruchovosti a stúpajúcich nákladov na správu. No práve využívanie takýchto "muzeálnych typov" dokazuje, že niektoré v plnej miere spĺňajú požiadavky na ne kladené a to aj v prípade, že sú už dávno zastarané.
V Čechách Fyzikálny ústav Akadémie vied
Pokúsiť sa nájsť najstarší osobný počítač používaný vo firmách a organizáciách sa podujala spoločnosť Intel. Podmienkou bolo, aby využíval procesor tohto výrobcu. V susednej Českej republike sa do súťaže prihlásilo 25 firiem z rôznych oblastí: od zdravotníctva, školstva, cez štátnu správu, firmy poskytujúce rôzne služby, až po spoločnosti podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva a strojárstva. Finalistov bolo 8 v podobe procesorov rady 286 s pracovnou frekvenciou od 6 MHz. Víťazom sa nakoniec stal Fyzikálny ústav Akadémie vied ČR, kde využívajú osobný počítač vyrobený v roku 1989 s procesorom Intel 80286 6/12 MHz. V laboratóriu feromagnetickej rezonancie je používaný priemerne tri krát týždenne k riadeniu vedeckej aparatúry. V čase nákupu zaň zaplatili okolo 60 000 Kčs, samozrejme cena nezahŕňala monitor.
Na Slovensku Ústav experimentálnej fyziky SAV
Aj u nás sa ešte hojne používajú rady 486, 386 aj 286. No do finále sa dostali dva počítače s procesorom radu 8086 s pracovnou frekvenciou 8 MHz. Prvenstvo nakoniec získal Ústav experimentálnej fyziky SAV vďaka osobnému počítaču Olivetti PC M24, rok výroby 1986, s procesorom Intel 8086 / 8 MHz. Tento unikát využívajú 24 hodín denne na zber a archiváciu dát neutrónového monitora. Dodali ho z Fínska a počítač podobných parametrov mohol stáť v tej dobe podľa odhadu cca 200 000 Kčs. "Získali sme ho v rámci spolupráce s univerzitou v Turku. Keď som tam nedávno bol a povedal som im, že ich aparatúra B52 stále produkuje dáta a máme ich uchované za dlhú dobu, boli veľmi prekvapení", povedal prof. Ing. Karel Kudela, DrSc.
Intel s podporou spoločnosti ProCA daroval výhercovi nový osobný počítač značky Brave s procesorom Intel Pentium 4 a technológiou Hyper-Threading. "Máme obrovskú radosť z tejto výhry najmä preto, lebo nový počítač by sme chceli použiť na spracovanie, analýzu nameraných údajov a archiváciu dát, keďže terajší počítač už kapacitne na to nestačí," hovorí vedecko-technický pracovník Ing. Igor Strhárský. "Náš najstarší počítač je pravdepodobne zároveň aj najvyššie položeným počítačom na Slovensku. Dodnes nám totiž spoľahlivo funguje v nadmorskej výške 2633 metrov!"
Meranie kozmického žiarenia
Úlohou neutrónového monitora na Lomnickom štíte je meranie tzv. sekundárneho kozmického žiarenia, ktoré vzniká interakciou primárneho kozmického žiarenia so zemskou atmosférou. Keďže intenzita tohto žiarenia klesá s nadmorskou výškou (či presnejšie s atmosferickým tlakom), je vhodné umiestňovať takéto zariadenia čo najvyššie. V laboratóriu sa zabezpečuje dlhodobá súvislá registrácia kozmického žiarenia a jeho analýza je potom dôležitá pre štúdium javov slnečno-zemskej fyziky. Detektorový systém tvorí 8 trubíc obalených olovenými tehličkami a špeciálnym plastom (váha spolu niekoľko ton). Výstupy z detektorov vedú do meracej miestnosti, kde sa nachádza aparatúra šitá na mieru. Vymyslená, skonštruovaná a udržiavaná na Lomnickom štíte. "Tu nie je nič kúpené, ešte aj držadlá na uchytenie sú frézované tu. Samozrejme zo základne súčiastok, ktorá bola dostupná v roku 1981," vysvetluje Samuel Štefánik.
Ukladanie záznamov
Súčasný neutrónový monitor pracuje od začiatku osemdesiatych rokov. Najmä jeho záznamová časť prešla odvtedy mnohými zmenami tak, ako sa vyvíjala technika. Najskôr to bolo pravidelné fotografovanie "ručičiek" meracích prístrojov na film. Potom prišli dierne pásky a ďalekopis. Samuel Štefánik si nato obdobie spomína takto. "Ešte stále ich archivujeme. Do našej aparatúry sme ešte pred použitím počítačov, aj keď PC vo svete existovalo, v Československu žiadne nebolo, vstavali jeden blok, ktorý sa volal aritmetika. Dokázal spočítať základné matematické operácie, ktoré sa s dátami robia, napr. vydeliť početnosť kanálov, aby vznikol pomer. Tento pomer sa musí udržiavať dlhodobo v určitých medziach, v rámci štatistickej odchýlky. Ak vybehneme z tohto rozmedzia, znamená to, že niektorý z detektorov má poruchu. Práve tieto pomery sme dokázali pomerne jednoducho kontrolovať pomocou čipu z kalkulačky a nejakých interfejsových obvodov. Výpočet, výsledok sa vydieroval na pásku. Bez počítačov."
Prvý počítač
Počítač bol v tom čase na vysokej úrovni a znamenal hlavne spoľahlivosť. Do vtedy bol záznam na diernu pásku mechanický, čiže boli časté poruchy a poruchy znamenali výpadok záznamu. Chýbajúce dáta nikto nikdy nenahradí. "Hlavné poslanie pre nás čo sme tu, je udržať aparatúru v nepretržitom a spoľahlivom chode s tým, že uložené dáta budú kedykoľvek dostupné a nestratia sa, neznehodnotia sa", dodáva Štefánik. Práve prvý počítač s hard diskom umožnil iný spôsob ukladania dát. Následné spracovanie už nebolo tak náročné ani na prácu ani na čas. "Spracovať dáta predstavujúce stovky megabajtov s kalkulačkou a kresliť grafy, to bola práca nad ľudské sily". V dobe diernych pások už síce existovali sálové počítače, ale záznam z pásky sa musel prepísať na dierne štítky a celý proces spracovania bol extrémne zdĺhavý. Trvalo to mesiace. Ťažko to porovnávať so súčasným záznamom na diskety, hard disky a CD s tým, že sa namerané výsledky vyhodnocujú priamo na najvyššie obývanom mieste Slovenska. "Kvôli operatívnosti sa robí mnohonásobná previerka tu, lebo ak zistíme čo i len náznaky odchýlok, vieme urobiť priamy zásah. Ak by to vyhodnocoval niekto v Košiciach a dával spätnú väzbu, všetko by sa mnohonásobne predĺžilo. Vďaka analýze dát vieme zasiahnuť okamžite." Pretože ide o základný výskum, prístup k nameraným údajom má každý. Okrem archívnych záznamov je možné sledovať dáta aj v reálnom čase s minútovým rozlíšením na internete z ktoréhokoľvek miesta na svete (http://neutronmonitor.ta3.sk ). Návštevnosť tejto stránky dokazuje, že o dáta je veľký záujem v celosvetovej vedeckej komunite zaoberajúcej sa danou problematikou.
Kde bežná sieť nestačí
Dnes komunikuje pracovisko Ústavu experimentálnej fyziky SAV na Lomnickom štíte prostredníctvom svojej lokálnej siete napojenej na uzol Sanet -u v Starej lesnej rádiovou linkou. Extrémne podmienky vyžadujú aj špecifické riešenia. "Keďže tu máme problémy s prepätiami, hlavne v lete, rozhodli sme sa aj pre optickú sieť a niekoľko lokálnych WiFi sietí vrámci pracoviska," doplňuje Štefánik. Všetko kvôli tomu, aby spoľahlivosť bola čo najvyššia. Všeobecne sa hovorí, že štruktúrovaná kabeláž za pomoci rozvodov krútenej dvojlinky (twist-pair) je v súčasnosti najčastejšou voľbou. Hlavne pre svoj pomer cena/výkon a dostatočnú priepustnosť. Dokonca sú spoľahlivejšie než koaxiál. Nie však na Lomnickom štíte. "Tu je to presne naopak. TP rozvod sme museli po prvej búrke zrušiť, nedal sa použiť," dodal Samuel Štefánik. Nielen počítačová sieť tu "nefunguje". Každý jeden návštevník, tohto atraktívneho miesta zistí, že sa so svojimi pocitmi nedokáže podeliť prostredníctvom mobilného telefónu. Z neznámeho dôvodu tu nemá poriadne pokrytie ani jeden zo slovenských mobilných operátorov. Okamžite však naskočia služby susedného poľského. Ak nechcete využívať zbytočne roaming, zostáva ešte najvyššie položený telefónny automat. n
