Písanie o počítačových hrách sa môže na prvý pohľad zdať ako dokonalé spojenie veľkej porcie zábavy a malej trošky práce. Pre teenagera najmä mužského pohlavia doslova "dreamjob" a pre "serióznych" žurnalistov niečo, nad čím iba ohrnú nos. Jedno je isté. Práca v tomto obore naozaj môže byť veľmi zábavná.
O tom sa nebudeme a ani nechceme hádať. Faktom ale je, že pre drvivú väčšinu recenzentov je zábavná iba do tej miery do akej je zábavné každé iné zamestnanie. Aspoň pokiaľ si ho niekto nevybral úplne proti svojmu naturelu. Kým všetko ide od ruky, nad hlavami nevisí Damoklov meč UZÁVIERKY (v rukách šéfredaktora) a kým sú recenzované hry aspoň trocha zábavné, tak dovtedy sa dá hovoriť o zábave. Akonáhle príde na stíhanie termínov, "naháňanie" vydavateľov kvôli dodávkam
hier alebo nákup drahého hardvéru (aby nové hry vôbec išli), tak vtedy zábava rýchlo končí. Nehovoriac o situácií, kedy sa recenzent musí venovať hraniu úplne zbabranej a nudnej hry práve vtedy, keď má chuť robiť milión iných vecí. Asi ako keď sa smrteľne nudíte v kine. Samozrejme hovoríme o tých herných žurnalistoch, ktorí svoju prácu vykonávajú poctivo. Tak ako v každej inej práci, aj tu sa dá pomôcť si malým podvodom a priživiť sa na práci iných. O hrách sa píše po celom svete a bol by v tom čert, aby sa z tej spleti názorov nedalo vybrať niečo do ďalšieho článku s tou istou témou. Žurnalisti aj z iných oborov by určite vedeli dať nejednu lekciu.
Pohodlná práca?
Práca herného novinára netkvie iba v písaní bežných recenzií. Tlačené, ale aj elektronické periodiká obsahujú rubriky nie nepodobné tým, ktoré vychádzajú v hudobným či filmovým médiách. Sú tu novinky, reportáže či články zamerané na určitú tému, ktoré vyžadujú dlhé hodiny príprav a zbierania informácií. Naviac je tu jedno slovenské špecifikum. Výlučne herný časopis máme až jeden, a aj ten funguje na viac menej externistickej báze. Internetové portály s hernou tematikou sa stále iba etablujú na trhu a trebárs aj českej konkurencii majú čo závidieť. Či už je to poctivá "kamenná" redakcia alebo uznanie zo strany veľkých vydavateľov. Situácia sa samozrejme stále zlepšuje, ale ku ideálu má ďaleko.
Mnohí recenzenti sa vyjadrujú, že zaručeným receptom na vyliečenie sa z hroziacej závislosti na hrách, je začať o nich písať. Obzvlášť do periodika, ktoré od autora požaduje zachovanie určitého jazyka a úrovne, ktoré mu nie sú vždy po chuti. Cieľové publikum je stále staršie a staršie, a tak sa v mnohých recenziách objavujú vetné konštrukcie, ktoré poznáme skôr z kritík na filmy. Herné (mini)rubriky zaraďujú na svoje stránky ekonomické aj lifestylové časopisy, či vážne denníky. Tu je vhodnosť nejakých bláznivých článkov úplne mimo akejkoľvek diskusie. Darmo autora baví písať skôr uletene. Navyše je každý človek stavaný tak, že to čo "môže" robiť, urobí oveľa radšej ako to čo "musí". Pevne daná pravidelnosť, rozsah a štylistické požiadavky len ťažko niekoho motivujú. To platí aj pre výlučne herné magazíny. V tých českých, ktoré dodnes vládnu slovenskému trhu, sa už veľakrát vymenilo zloženie redakcií a vody recenzovania opustila takmer celá jedna generácia.
Sladká odmena?
Ďalším faktorom, ktorý už pravdepodobne ukončil kariéru nejedného nádejného herného kritika je finančné ohodnotenie. Ako sme už spomenuli, pre naše herné periodiká píšu takmer výlučne externisti. Čiže sú platení tak povediac od výkonu. A hoci sa môže zdať, že napísanie nejakej stránky či dvoch je hodnotené zaujímavo, po rozpočítaní "na drobné" to nemusí byť úplne tak. Recenzia či iný slohový útvar môže vzniknúť relatívne rýchlo, ale tak trocha sa zabúda na fakt, že priemerná hra dnes "trvá" desať až tridsať hodín. Poctivý žurnalista by mal písať až po absolvovaní celého herného času a už v recenziách sa dočítate, že sa len zriedka bavil celú dobu. Môžeme sa oháňať tvrdením, že recenzovanie hier je v prvom rade tvorené zábavným hraním, a to predsa dokáže každý. Takže ak recenzenta neuspokojuje odmena, môže prenechať miesto iným. Veď záujem je obrovský. Šéfredaktori herných médií vám však potvrdia, že zodpovedných ľudí s talentom, zápalom pre vec a absenciou výkyvov vo "forme", nie je zas tak veľa. Hry sa už aj na Slovensku stávajú serióznym artiklom a za nejaké amatérske prejavy plné pravopisných chýb, navyše dodané po termíne už nikto neprevezme zodpovednosť. Redakcie tiež nepotrebujú vo svojom tíme ľudí, ktorí sa nechajú oklamať reklamným masírovaním zo strany autorov či vydavateľov. To totiž v ostatnom čase naberá výrazne na obrátkach. Nikoho (okrem konkurencie) potom nepoteší strata dôvery čitateľa po prehnanej chvále slabšej hry.
Logicky teda narastá aj potreba dlhoročných skúseností recenzenta a tu sme opäť pri finančnom ohodnotení. Skúsený dospelý recenzent už má pochopiteľne náročnejší život ako nadšený, ale relatívne amatérsky teenager. Musí svoj čas venovať aj výnosnejším aktivitám, aby sa vôbec uživil. Nie je však našim cieľom viesť odborárske prednášky na tému zvyšovania honorárov. Čitateľ by však mal vedieť, že hoci recenzent píše rád o svojom obľúbenom obore, nočné "novinárske seansy" po náročnom pracovnom dni by nepadli dobre ani jemu.
Čo sa požaduje od dobrého recenzenta
Okrem samozrejmej schopnosti zaujímavo písať, sa požiadavky na platného člena tímu recenzentov dajú zhrnúť aj do obľúbenej formulky pracovných inzerátov. Zodpovednosť a prehľad v obore. Za tým síce nenasleduje ponuka dynamického mladého kolektívu a zaujímavých platobných podmienok, ale sťažnosti naozaj nie sú predmetom tohto článku. Obzvlášť spomenutý "prehľad v obore" je často kameňom úrazu mladej generácie recenzentov. V prvom rade vládne absencia relevantného porovnávania s trendmi minulosti aj súčasnosti. Predsa len aj najlepší "slohár" - ak neodohral niekoľko generácií hier z ostatných dvadsiatich rokov - bude postrádať ten potrebný prehľad. Potom sa napríklad stane, že na trh príde titul, ktorý zožne kritiky za prehnanú obtiažnosť. Bez ohľadu na to, že "oficiálnou doktrínou" starších recenzentov (a teda veľkého počtu odrastených hráčov), je boj proti neustálemu zjednodušovaniu hier. O to smutnejšie je, keď sa podobný prešľap podarí aj zahraničným a celosvetovo uznávaným web stránkam. Kto teda chce byť dobrým recenzentom, musí sa naučiť písať v kontexte.
Písať o dodržiavaní termínov uzávierok je zbytočné z dvoch dôvodov. Nikto ich vo finále prakticky nedodržuje a pri finančnom ohodnotení recenzentov je bazírovanie na plus-mínus pár dňoch aj trocha "nekresťanstké". Poriadok však musí byť a týždňové oneskorenia nebude tolerovať asi nikto.
Napísaním kvanta kvalitného textu však práca recenzenta vonkoncom nekončí. V zahraničných periodikách je zväčša potrebné dodržiavať istú oficiálnu líniu daného média. Minimálne čo do štruktúry recenzií ju dodržuje aj väčšina domácich. Popis príbehu hry sa síce občas môže objaviť až na konci recenzie, ale to si dovolí iba naozaj zručný autor, ktorý dokáže čitateľa zaujať alternatívnou kostrou svojho výtvoru. Schopnosť sebareflexie a prijatia kritiky však musí nasledovať, ak editor výsledok zamietne a požaduje prepísanie niektorej časti.
Častým problémom je aj neschopnosť autorov vmestiť sa do požadovaného rozsahu textu. A to nie v minime, ale obzvlášť v stanovenom maxime. Každý budúci úspešný recenzent musí pridelený rozsah vnímať ako zákon s minimálnou odchýlkou. Na webe sa síce všeličo dá tolerovať, ale množstvo "vaty" o ničom nepoteší ani tu.
Finálny text ešte musia sprevádzať kvalitné obrázky z hry. Tie sú kameňom úrazu aj najvyhlásenejších periodík. Ich získanie z hry je časovo náročná a do istej miery únavná práca. Obzvlášť ak majú vystihovať tie zaujímavé momenty z hrania, kedy len málokto myslí na potrebu obrázkov. Často sa stáva, že si recenzenti hlavne internetových médií zjednodušia prácu použitím obrázkov z prezentačných materiálov hry. Potom je internet plný recenzií s rovnakými ilustračnými "fotkami", čo nikomu na kredite nepridá.
Malé zhrnutie
Nechceme, aby tento článok robil z herných publicistov nejaké poľutovaniahodné obete nepriazne osudu. Mnohí ľudia určite vykonávajú oveľa prospešnejšiu, namáhavejšiu a možno aj horšie platenú prácu. Ale ruku na srdce, to si môže povedať prakticky každý. Takže nejaké naivné predstavy o dokonalom zamestnaní v podobe slovenského herného recenzenta sa môžu začať pozvoľne rozplývať.
(napísané v spolupráci s vrcholovými zástupcami internetového herného magazínu a herného časopisu)
