Téma pevných bezdrôtových sietí (FWA) v týchto dňoch rezonuje na Slovensku v súvislosti s výberovým konaním na udelenie licencií v pásme 3,5 GHz. Tender je už druhým pokusom na výber operátorov v uvedenom pásme, keď prvé kolo - vyhlásené zhruba pred rokom - skončilo 4. októbra 2004 jeho zrušením.
Príčinou však nebol nedostatok záujemcov o frekvencie (tých sa prihlásilo štrnásť), skôr obava zo zneužitia sily majoritných operátorov pri
nie celkom transparentných podmienkach konania. Telekomunikačný úrad (TÚ) preto niektoré podmienky upresnil (napr. o licenciu sa môže uchádzať len jeden z majetkovo prepojených subjektov) a 8. apríla tohto roku vyhlásil nový tender s uzávierkou prihlášok 19. mája 2005.
FWA ako príležitosť
Aby sme pochopili, o čo v tejto hre ide, pripomeňme, že FWA (Fixed Wireless Access) je v podstate bezdrôtovým riešením poslednej míle a umožňuje operátorovi poskytovať v okruhu niekoľkých kilometrov od základňovej stanice telekomunikačné služby vrátane pripojenia do internetu a telefonovania. V súčasnosti, keď sa konečne pohli ľady medzi Slovak Telecomom a alternatívnymi operátormi v oblasti prepojenia sietí, budú noví hráči s vlastnou prístupovou sieťou omnoho atraktívnejší pre zákazníkov ako tí, ktorí svoje služby poskytujú len cez linky ST (zatiaľ s nutnosťou vkladania predvoľby pred každým volaním). Veľa nezmení ani uvoľnenie miestnej slučky (LLU), jej prenájom od ST totiž nebude rozhodne zadarmo, čo operátori nutne odrazia vo svojich cenách.
Sieť FWA si síce tiež vyžiada investície, ale náklady vychádzajú priaznivejšie ako v prípade FWA v pásme 26 GHz, kde boli licencie udelené už v r. 2001. Cenu služieb však ovplyvní aj cena zaplatená za licenciu, jej minimálnu výšku stanovil Telekomunikačný úrad na 5 miliónov korún, vyššie ponuky však nie sú vylúčené. Naopak, ponúknutá cena bude mať pomerne veľkú váhu pri vyhodnocovaní tendra. A práve tu sa skrýva riziko, že výber úspešných uchádzačov nemusí byť cestou k lepšej liberalizácii telekomunikačného trhu v SR, ktorý by to potreboval ako soľ, ale ľahko sa môže stať cestou do pekla. To v tom prípade, ak TÚ pridelí licencie na FWA v pásme 3,5 GHz hlavne veľkým hráčom. V prvom kole sa o ich získanie uchádzali v rámci skupiny štrnástich záujemcov aj Slovak Telecom, EuroTel a Orange.
Netvrdím, že by títo operátori nedokázali pevný bezdrôtový prístup pre svoje potreby efektívne zúžitkovať, problém je skôr v tom, že frekvencie predstavujú obmedzené zdroje a preto na uvedené pásmo budú v ideálnom prípade pridelené len 4 licencie. Ak by polovicu z nich získali operátori, ktorí sú na slovenskom trhu praktickými hegemónmi, obmedzila by sa ďalšia šanca na liberalizáciu telekomunikačného trhu. Technológia FWA v pásme 3,5 GHz umožňuje totiž pomerne rýchlo pokryť veľkú časť populácie signálom. Napr. jeden zo záujemcov, spoločnosť Telenor Networks plánuje v prípade svojho úspechu v tendri začať s prevádzkou do dvoch mesiacov od udelenia licencie a pokryť mestá s počtom obyvateľov nad 30 000.
Tu by sme mali úvahy o výberovom konaní opustiť a položiť si otázku, či sa telekomunikační operátori všeobecne orientujú skôr na záujmy a potreby klientov, alebo sú to najmä ziskovo orientované podnikateľské subjekty? Skutočnosť je blízko druhej alternatívy a dodávam, bohužiaľ. Pokiaľ sa operátori pochvália čo všetko podnikajú v ústrety zákazníkom, je to prakticky vždy pozícia, do ktorej sú dotlačení situáciou na trhu. Jednoducho služby zlacnia len o toľko a vtedy, koľko a kedy musia a investične náročnejšie teritóriá službami pokrývajú až vtedy, keď vyberú hrozienka z koláča tam, kde je to najľahšie.
Nič proti zisku a prosperite, ale v liberalizovanom prostredí. Monopolného operátora s povinnosťou zabezpečovať verejnú telefónnu službu bez ohľadu na investičnú náročnosť (aspoň teoreticky) sme si tu v čase socializmu a ešte dlho potom užili nadmieru. Niekedy sa však zdá, akoby staré časy ešte neskončili a to napriek tomu, že situácia na našom telekomunikačnom trhu má od monopolu ďaleko. Je síce pravda, že tu máme mnoho malých aj väčších poskytovateľov telekomunikačných služieb od internetu až po hlas, významnú alternatívu a protiváhu voči bývalému monopolu (inkumbentovi) Slovak Telecom však predstavujú len dvaja mobilní operátori. Z nich T-Mobile je navyše v schizofrenickom postavení stopercentnej dcéry ST, takže produkty priamo konkurujúce materskej spoločnosti spravidla neiniciuje. Ak ich predsa len do portfólia zaradí (20+20 Viac, neobmedzený mobilný internet za paušál), je to hlavne reakcia voči konkurenčnému Orangeu a jeho snahe akvirovať zákazníkov ST.
Pochybnosti o fungujúcom liberalizovanom trhu v oblasti telekomunikácií vzbudzujú nielen kroky najväčších hráčov, ale aj alternatívnych operátorov.
Napríklad širokopásmové pripojenie do internetu. Zatiaľ čo najmä obyvatelia a podnikatelia vo väčších mestách nemajú problém doslova preberať medzi alternatívami, na vidieku je situácia akoby z inej historickej epochy. Napríklad v Bratislave a Žiline je okrem ADSL, "mikrovlniek" (MW) a EDGE od oboch mobilných operátorov dostupný aj internet cez CATV, vo väčšine dedín a mestečiek je naproti tomu záujemca o prístup do siete odkázaný len na dial-up, alebo rovnako "rýchle" GPRS, pretože obvykle tam nefunguje ani EDGE.
Mobilní operátori totiž namiesto toho, aby sa snažili pri spustení služby EDGE zaplniť "vidiecku medzeru" na trhu broadbandu a pokrytie budovali najmä v malých sídlach, postupovali podľa klasického biznis plánu obsadzovania najbonitnejších zákazníkov. Isteže, pokrytie sa postupne rozšíri aj do redšie osídlených oblastí, už dnes to pozorujeme tak v prípade ADSL od Slovak Telecomu, ako aj u EDGE oboch mobilných operátorov a ISP cez MW, ale vždy je to o rok-dva neskôr oproti väčším sídlam.
Podobný scenár sa odohral v prípade operátorov FWA v pásme 26 GHz, s tým rozdielom, že Telenor Networks aj Swan sa zamerali len na firemnú klientelu a to ešte od segmentu stredných firiem vyššie. Ak niekto očakával od ich nástupu na scénu výrazné spestrenie konkurencie na trhu, bol sklamaný. Rezidenčných zákazníkov, živnostníkov ani malých firiem sa zatiaľ pôsobenie operátorov FWA vlastne vôbec nedotklo a aj ostatní alternatívni operátori sa doteraz prejavujú v segmente domácností skoro výlučne ako poskytovatelia internetu.
Výhrady na túto tému už začíname počúvať aj zo strany Európskej komisie a sú čoraz hlasnejšie. Aj preto patová situácia, kedy síce TÚ vydáva rôzne regulačné opatrenia, ale tie sa Slovak Telecomu darí účinne blokovať pomocou opravných prostriedkov a predbežných opatrení súdov už zrejme nebude trvať dlho. Predzvesťou otepľovania vzťahov je nielen pribúdajúci počet prepojovacích zmlúv medzi ST a alternatívnymi operátormi, ale aj masívne zvýhodňovanie taríf viacerých volacích programov od ST. Znižovanie cien volaní do mobilných sietí, do zahraničia, ale aj v rámci SR, alebo začlenenie medzinárodných hovorov do voľných minút a ďalšie marketingové aktivity ST nie sú len reakciou na kampaň Orangeu. Slovak Telecom už pravdepodobne pripravuje "horúcu pôdu" alternatívnym operátorom pred začiatkom ich masívneho poskytovania hlasových služieb, ktorého by sme sa mali dočkať ešte v tomto roku. Keďže metóda "vyberania hrozienok" bude aktuálna aj v tomto prípade - viacerí z nich už naznačili, že zaujímaví budú pre nich najmä podnikatelia (ako doteraz) a len tí bytoví zákazníci, ktorých telefónne účty sú pomerne vysoké - výrazného odlivu klientely sa zatiaľ ST obávať nemusí.
To sa môže zmeniť až časom, po uvoľnení účastníckej slučky, alebo ak by sa objavil jeden, či viacerí silní operátori schopní vybudovať vlastnú celoplošnú infraštruktúru pre poskytovanie služieb koncovým zákazníkom, vrátane poslednej míle. Tento atribút dnes spĺňajú na Slovensku len mobilní operátori (o FWA v pásme 26 GHz ťažko možno hovoriť ako o celoplošnej sieti), ale udelením licencií na pásmo FWA 3,5 GHz sa otvára príležitosť na príchod silnej konkurencie. Pre príklady netreba chodiť ďaleko, v ČR už FWA v pásme 3,5 GHz poskytujú napr. České radiokomunikace, alebo Tele2.
WiMAX - bublina, alebo kľúčová technológia?
Vo svete sa stáva novým zaklínadlom technológia WiMAX (Worldwide Interoperability for Microwave Access), čo je označenie odvodené od organizácie WiMAX Forum, zaoberajúcou sa štandardizáciou zariadení pracujúcich podľa normy IEEE 802.16.
WiMAX, ktoré je určené na budovanie prístupových sietí FWA, ale aj tzv. bezdrôtových metropolitných sietí (WMAN) je zaujímavou technológiou z mnohých dôvodov. Dosah základňových staníc je až 50 km pri kapacite 70 Mbit/s a na rozdiel od iných mikrovlnných technológií nevyžaduje priamu viditeľnosť. WiMAX má pracovať v pásmach z rozsahu 2 - 11 GHz, ktoré zahŕňajú tak voľné ako aj licencované frekvencie, vrátane pásma 3,5 GHz, ktoré je predmetom súčasného tendra na Slovensku.
Záujem o WiMAX stúpa aj preto, že rok 2005 by mal byť v jeho znamení. V najbližšom období, odhaduje sa, že v druhom polroku by malo WiMAX Forum schváliť definitívnu podobu štandardu 802.16d určeného pre fixné siete a v budúcom roku bude schválený aj štandard 802.16e. Ten zabezpečí mobilitu koncových zariadení až do rýchlosti 150 km/h, čo zodpovedá ich použitiu v aute. Hoci bol WiMAX vyvíjaný predovšetkým ako bezdrôtový broadband, teda riešenie pre bezdrôtový rýchly prístup do internetu, špecifikácia obsahuje oproti dnes všadeprítomným sieťam WiFi aj podporu pre kvalitu služby (QoS) a podporu aplikácií citlivých na oneskorenie (telefonovanie, videokonferencie).
Zaujímavé sú možnosti využitia WiMAX-u. Okrem sietí s topológiou bod-multibod, kedy je na jednu základňovú stanicu pripojených viacero (rádovo až tisíc) užívateľov umožňuje aj sieťovinovú topológiu označovanú ako mesh (z angl. mesh = sieť, pletivo) a samozrejme aj prepojenie bod-bod.
Ak sa noví operátori vyberú cestou v minimálnom čase pokryť maximum obyvateľov, čo je pravdepodobné, budú základňové stanice opäť budovať spočiatku v krajských mestách.
Významným medzníkom pri zavádzaní riešení WiMAX do praxe je aprílové začatie výroby čipov pre koncové zariadenia firmou Intel, ktorý patrí s Fujitsu k najvýznamnejším výrobcom v tejto oblasti. Výrobu zariadení už majú pripravenú mnohí producenti, aj keď ich počet zatiaľ zďaleka nedosahuje počet výrobcov WiFi príslušenstva. Najväčší podiel na trhu bezdrôtového broadbandu (45 %) patrí spoločnosti Alvarion (jej strategickým partnerom je Siemens), ktorá si túto pozíciu chce udržať aj v prípade WiMAX-u.
Obchodnú príležitosť tu však vidia mnohí - úspešné testy má za sebou aj Kapsch, Alcatel a Siemens chcú rozbehnúť výrobu čo najskôr. Prekvapením je zdržanlivý postoj Ericssonu, ale najmä Nokie, ktorá dokonca opustila WiMAX Forum.
Možno považuje podporu WiMAX-u ako technológie schopnej potenciálne konkurovať mobilným sieťam 3G za kontraproduktívnu, alebo ju považuje za príliš nezrelú na to, aby bola zaujímavá. Žeby šlo predsa len o technologickú bublinu? V tomto prípade je postoj Nokie ojedinelý, medzi výrobcami a telekomunikačnými operátormi prevláda skôr optimizmus, až vzrušenie. Záujem o WiMAX naznačuje napríklad aj skutočnosť, že ako jeden z prvých veľkých operátorov začal nedávno WiMAX testovať v ostrej prevádzke France Telekom a na rovnaký krok sa chystá aj Deutsche Telekom. Pre inkumbentov, ktorí na WiMAX väčšinou nie sú primárne odkázaní (aspoň nie vo veľkej časti EU) slúži táto technológia na dobudovanie pokrytia broadbandu v odľahlejších územiach. V inej situácii sú noví operátori, alebo operátori v krajinách s veľkou rozlohou, resp. s chýbajúcou infraštruktúrou.
Ako sme spomenuli, pásmo FWA 3,5 GHz je mimoriadne atraktívne aj pre slovenských operátorov. Štrnásť záujemcov o licenciu v prvom - neúspešnom kole to dokazuje. Dúfajme, že tentoraz bude tender úspešný a všetci vybraní operátori svoje zámery privedú do života.
Možno na svojich frekvenciách nebudú prevádzkovať siete WiMAX, tak ako mnohí iní, čo s poskytovaním služieb v pásme 3,5 GHz začali už skôr a používajú proprietárne, vzájomne nekompatibilné riešenia rôznych výrobcov. Vzhľadom na blízke zavedenie definitívneho štandardu WiMAX by to ale nebolo šťastné rozhodnutie. Nižšie náklady na koncové zariadenia aj infraštruktúru (z dôvodu očakávaných veľkých výrobných sérií) by mohli priniesť aj lepšie ceny pre koncových zákazníkov. Alebo vyššiu maržu operátorov.
n
