ia," uviedlo ministerstvo dopravy.

"Situácia v oblasti Nového Sadu, kde boli zničené viaceré mosty, je tiež v zásade normálna. Momentálne smeruje do balkánskych prístavov mnoho lodí. Po vstupe oboch krajín do únie ich počet môže stúpnuť. Bude podmienený ekonomickými faktormi, nie byrokratickou náročnosťou," informuje rezort dopravy.

Jedinou podstatnejšou zmenou po rozšírení únie bude zrušenie treťozemných povolení. Vydávajú sa napríklad vtedy, ak slovenská firma najme rumunského prepravcu na špedíciu do ďalšej krajiny. Podľa špeditérskej firmy Seanergy boli spojené s ich vydávaním viaceré problémy. "V prípade, že odpadnú, nákladná riečna preprava zaznamená oživenie. Môže dôjsť k presunutiu tovarov z vlakov na lode. Avšak vodné parky Rumunska a Bulharska sú veľmi zastaralé. Primát zohrá určite cena. Rumuni ju dokážu ponúknuť podstatne nižšiu," hovorí Matúš Tribula zo spoločnosti Seanergy.

Začiatkom 70. rokov prebehla v bratislavskom prístave etapa modernizácie. Súvisela s budovaním vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Cieľom bolo rozšíriť prístav na prijímanie lodí s nosnosťou 15-tisíc ton. Po prepojení vodného diela s novým kanálom Rýn - Mohan - Dunaj sa Bratislava dostala do stredu veľkej vodnej magistrály vedúcej od západnej Európy k Čiernemu moru. Dnes prejde bratislavským nákladným prístavom ročne okolo 3,2 milióna ton tovaru, avšak jeho kapacity nie sú ani zďaleka plne využité. (ip)