BRATISLAVA - Zavádzanie druhého piliera dôchodkového systému si vyžiada prísnejšie rozpočtové hospodárenie štátu, ako sa pôvodne predpokladalo. Založiť si osobný dôchodkový účet a platiť naň polovicu odvodu na starobné poistenie sa totiž rozhodlo viac ľudí, ako sa pôvodne predpokladalo.

Množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli pre využitie druhého piliera sa blíži 900 tisícom, teda počtu, s ktorým sa pôvodne počítalo až ku koncu tohto roka. "Teší nás, že reforma má taký úspech. Vyzerá to, že sa podarí prekročiť pôvodný zámer, aby do druhého piliera vstúpila polovica produktívneho obyvateľstva," povedal hovorca ministra sociálnych vecí Martin Danko.

Vyšší počet ľudí v druhom pilieri znamená do budúcnosti menšie napätie vo verejných financiách. Doterajší systém, keď pracujúci vyplácali seniorom dôchodky zo svojich odvodov, je totiž neudržateľný. "Priebežný systém je veľmi výhodný v čase, keď je relatívne veľa ľudí v aktívnom veku a relatívne málo ľudí v dôchodkovom veku. Takáto situácia bola na Slovensku v posledných desaťročiach," zhodnotil poradca ministra financií Peter Papanek. Ako ďalej vysvetlil, "priebežný pilier sa dostáva do zásadných problémov, keď rýchlo rastie počet dôchodcov a súčasne počet ľudí v aktívnom veku stagnuje alebo dokonca klesá. A to je situácia, ktorá čaká Slovensko a väčšinu vyspelých štátov sveta v nasledujúcich desaťročiach."

Rýchlejšie ako plánované zavádzanie druhého piliera, v ktorom si ľudia časť odvodov odkladajú na vlastnú starobu, však znamená prechodne zvýšené napätie v rozpočte v najbližších rokoch. "Peniaze, ktoré putujú na osobné účty, totiž chýbajú v Sociálnej poisťovni na vyplácanie súčasných dôchodcov," povedal analytik ekonomického inštitútu Ineko Peter Goliaš.

Miklošov poradca však napriek tomu tvrdí, že sa podarí splniť cieľ, ktorým je zníženie schodku verejných financií do roku 2007 na tri percentá celkovej hodnoty, ktorú za rok slovenská ekonomika vytvorí. Dosiahnutie tohto cieľa je totiž jednou z podmienok na zavedenie jednotnej meny. Prechodne zvýšené náklady na reformu preto bude treba vynahradiť vyššími príjmami štátu alebo znížením výdavkov na jeho fungovanie. "Zatiaľ je predčasné hovoriť, ako sa to bude riešiť. Rokovania o budúcom rozpočte sa ešte len rozbiehajú," dodal Papanek.

Chýbajúce peniaze vo fonde starobného poistenia môže Sociálna poisťovňa prechodne riešiť tým, že výpadok vykryje z iných fondov, ktoré sú v prebytku. Zhruba o dva roky by sa mal vznikajúci deficit vykrývať z peňazí z privatizácie. Dnes má štát na špeciálnych účtoch odložených 70 miliárd korún, ďalšie peniaze by mali prísť z predaja Slovenských elektrární a z dopredaja štátnych podielov v ostatných energetických firmách. Ministerstvo financií odhaduje, že takto dokáže dôchodkový systém fungovať zhruba do roku 2010. Potom už ako garant solventnosti Sociálnej poisťovne zostane len štátny rozpočet. Ten chce rezort financií vidieť v prebytku od roku 2011.

Odhady celkových nákladov na reformu sa pohybujú v širokom intervale 500 miliárd až jedného bilióna korún počas 50 rokov. "Ročne by to nemalo byť viac ako jedno percento hrubého domáceho produktu," poznamenal Danko.

MARTIN JAROŠ