Na základe tajného sovietsko-nemeckého paktu z roku 1939 mali časti Rumunska pripadnúť ZSSR. Stalin si na tento nárok spomenul v lete 1940 a požadoval vydanie Besarábie a severnej Bukoviny. Tento zámer Nemcom oznámil 23. júna. Zopár dní nato dostala rumunská vláda ultimátum, ktoré odmietla. Rumuni sa spoliehali na Nemcov, s ktorými mali zmluvu. Tí však dali dočasne prednosť dobrým vzťahom so Stalinom a 2. augusta boli Besarábia aj Bukovina po vpáde Červenej armády pripojené k ZSSR.
Hneď po prepadnutí ZSSR sa Rumunsko pridalo k útoku. Na začiatku vojny mala jeho armáda 700-tisíc mužov a krajinu riadil diktátor Ion Antonescu. Rumuni boli spolu s Talianmi najpočetnejším spojencom Nemecka v Európe. To im v roku 1942 počas útoku na Stalingrad zverilo úlohu spolu s Talianmi a Maďarmi kryť krídla nemeckých jednotiek. Práve cez nich sa však Sovieti prevalili, zničili nemeckú 6. armádu a odštartovali zvrat vo vojne.
Rumunsko hralo cez vojnu kľúčovú úlohu v zásobovaní Nemecka ropou. V auguste 1944, keď Červená armáda obsadila časť Rumunska, bol Antonescu uväznený. V krajine sa uskutočnil prevrat, zbrane obrátila proti dovtedajšiemu spojencovi. Rumunskí vojaci bojovali až do konca vojny aj na našom území. (rp)
