BRATISLAVA - Na Slovensku sú pochované tisícky rumunských vojakov, o ktorých osude sa veľa nevie. Takmer všetci sú na cintoríne vo Zvolene. Zomreli u nás počas oslobodzovacích bojov koncom vojny. Včera si ich prišiel uctiť bývalý rumunský kráľ Michal I. Práve on ako mladík zohral v roku 1944 významnú úlohu pri protifašistickom povstaní v Rumunsku, po ktorom sa krajina pridala na stranu spojencov.
Podľa riaditeľa Vojenského historického ústavu Jozefa Bystrického sa na našom území postupne vystriedalo až 240-tisíc rumunských vojakov v rámci dvoch armád, niekoľkých samostatných jednotiek a leteckého zboru. Ich celkové straty boli približne 50-tisíc ľudí. Tento údaj zahŕňa okrem mŕtvych aj ranených a nezvestných. "U nás ich je reálne na vojenských cintorínoch pochovaných 10 435," vraví Bystrický.
Historik tvrdí, že hneď, ako sa Rumunom podaril prevrat, "časť rumunskej armády prešla do podriadenosti Červenej armády a pôsobila v jej zostave počínajúc povstaním v Rumunsku a skončila v Čechách". Rumuni sa na naše územie dostali vďaka tomu, že boli zaradení do zostavy 2. ukrajinského frontu, ktorý smeroval cez Maďarsko k nám a ďalej na Viedeň. Ako prvú obec 18. decembra 1944 oslobodili Buzicu na východnom Slovensku.
Podľa pamätníkov boli Rumuni najhoršie vystrojenou armádou, aká cez Slovensko prešla. Spomína si na to aj historik Jozef Jablonický. V pamäti mu utkvelo, že rumunskí vojaci mali pušky zavesené iba na špagátoch. Pripúšťa, že sa z nich dalo strieľať aj tak, "ale o niečom to svedčí".
Časť výzbroje mali Rumuni ešte z čias, keď bojovali po boku Nemcov, zvyšok im dodal Sovietsky zväz. Bystrický tvrdí, že úplne novú výzbroj mala dobrovoľnícka divízia, ktorú postavili Sovieti zo zajatých rumunských vojakov, a patrila medzi najlepšie.
Rumuni oslobodili okrem iných Rožňavu, Zvolen, Banskú Bystricu. Najďalej postúpili do Trenčína a ďalej do Česka. (rp)
