Údržbu cintorína nemeckých vojakov v Duklianskom priesmyku platí nemecká nadácia. FOTO SME - RICHARD FILIPKO
"Bola som v Nemecku a videla som, ako sa tam miestne posádky a obyvatelia starajú o hroby z 2. svetovej vojny. My sa za niektoré môžeme hanbiť," hovorí Baranová. Spomína na návštevu dolnosaského mestečka Hortensee, kde bolo pochovaných asi 50-tisíc sovietskych vojakov. "Vtedy som pochopila."
Dva rozdielne cintoríny
Vo Zvolene sú dva vojenské cintoríny - Červenej armády a Rumunskej kráľovskej armády. Cintoríny patria mestu. Do záchrany rozpadávajúceho sa a rozkradnutého rumunského cintorína, kde leží 11-tisíc vojakov z 2. svetovej vojny, mesto investovalo okolo 10 miliónov korún. Posledné roky prispela aj rumunská vláda. Zabudnutý monument s nápisom Večná sláva rumunským hrdinom, ktorí padli v bojoch za oslobodenie Československa, je už zreštaurovaný. Hroby s menami rumunských vojakov sú upravené a na cintoríne vysadili kvety. Niekoľko dní sa tu robilo generálne upratovanie - očakáva sa návšteva bývalého rumunského kráľa Michala I. s kráľovnou Annou. Na čiernom obelisku na Námestí SNP však ešte pred pár rokmi nebola o Rumunoch, ktorí oslobodzovali Banskú Bystricu, ani zmienka.
Vandali a zlodeji
Vojenský cintorín Červenej armády je iba niekoľko metrov od rumunského. Predstavitelia zvolenského magistrátu priznávajú, že "nie je v dobrom stave". Zlodeji pokradli všetko, čo sa dalo. Po bronzových či medených plastikách zostali iba podstavce a po nápisoch oslavujúcich sovietskych osloboditeľov iba čierne bodky na miestach, kde boli kovové písmená. Nápis Znej pieseň vďaky na pamäť... na vysokej mohyle zostal, ale popri ňom aj zvyšky anarchistických a bližšie nešpecifikovateľných symbolov doby. Tabule ozdobných múrov sa rozpadávajú a ak niekto nezasiahne, rozpadnú sa úplne. Jedine čerstvo vysadené kvety na hroboch s menami padlých sovietskych vojakov pripomínajú dávnu slávu cintorína.
O nemeckých vojenských cintorínoch v okolí nikto nič nevie. Hovorí sa, že nejakí Nemci by mali byť pochovaní na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici aj vo Zvolene.
Kedysi to niečo znamenalo
Poniže Nižného Komárnika v Duklianskom priesmyku je pri ceste nemecký cintorín. Údržbu pamiatky mladých nemeckých vojakov platí nemecká nadácia.
Drevené hrady v plote sa lesknú novým náterom. O cintorín sa starajú dvaja muži z Prešova, motorovými kosačkami pravidelne kosia jemne vyrastený trávnik. "Občas nám to tu zničia, opravovali sme bráničku, schránku. Zničili ju, škoda za osemdesiattisíc," hovorí jeden z nich.
Na zanedbaný slovenský pamätník povyše sa hnevajú. "Kedysi sme chodili povinne cez dejepis na výlet na Duklu. Dnes deti zo škôl vôbec nechodia, nepoznajú ju. Bývali tam iskričkové, pionierske sľuby, vojenské prísahy, teraz nič. Kedysi to niečo znamenalo pre človeka, teraz nič."
V Turci budú hľadať ďalej
Krátko po skončení druhej svetovej vojny začali v Martine - Priekope budovať cintorín SNP. V roku 1948 pochovali prvých 127 vojakov a partizánov. Dnes ich tu leží vyše 700. Sú medzi nimi Sovieti, Slováci, Francúzi, Rumuni a ďalšie národnosti. "Máme presne zaznamenané, ktorí vojaci sú tu pochovaní, a cintorín postupne opravujeme," hovorí Alexander Zacharides z Mestského úradu v Martine.
Medené tabuľky nahrádzajú mramorovými, o ktoré zlodeji nemajú záujem. Pomôcť pri obnove cintorína by im mal aj štátny príspevok. V minulosti dostávali 93-tisíc korún, teraz by to malo byť asi o tretinu viac.
Od konca vojny ubehlo šesťdesiat rokov, no vo vojnovej histórii Turca zostalo veľa bielych miest. "Udržiavame kontakty s ambasádami, ale aj s pozostalými. Z času na čas sa nám dostanú do rúk aj také archívne materiály a dokumenty, o ktorých sme doteraz nemali tušenia. Chceme túto oblasť mapovať systematicky v celom Turci. Aj preto mesto pre túto oblasť vyčlenilo špeciálneho referenta," dodáva Zacharides.
Nezostal ani jeden
Obec Horná Štubňa, ktorá leží na severe Turca, mala po vojne niekoľko vojnových hrobov. Hrobár Ervín Weiss si dodnes presne pamätá, kde ležali. Nezostal z nich ani jeden. "Robím hrobára dlhé roky, ale nikdy na nich nebol ani kríž a pri výročiach sa tam nekládli kvety. Boli to iba kopčeky zarastené trávou," hovorí. Keď sa cintorín rozširoval, postupne sa do týchto hrobov ukladali ďalšie telá.
Podľa Weissa však na cintoríne bol iba zlomok vojnových hrobov. Väčšina z nich bola po okolitých horách. Ako deti často na ne narážali. Postupne sa rozpadli aj tie. "V Turci boli hlavne za Povstania tuhé boje. Vtedy sa pochovávalo narýchlo," vysvetľuje hrobár.
Časť obyvateľov Štubne tvorili karpatskí Nemci. Pozostatkom vojny je už iba pamätná doska na cintoríne, ktorú dal urobviť jeden z členov Karpatskonemeckého spolku. "Pomreli pri bojoch v okolitých lesoch," hovorí Weiss.
Vojakov previezli
Mnohé hroby vojakov z druhej svetovej vojny už z obcí južného Slovenska previezli na iné cintoríny. Pred tromi rokmi exhumovali tri hroby nemeckých vojakov v Branči v okrese Nitra. Okrem kostí sa zachovalo aj niekoľko gombíkov z uniformy. Pozostatky odviezli do Prešova, do sídla Ľudového zväzu starostlivosti o nemecké vojnové hroby, a ich identifikáciu robil nemecký antropológ. Sú uložené na najväčšom nemeckom cintoríne vo Važci. V Branči ich pamiatku pripomína spoločný kríž.
Spoločné hroby ruských vojakov z povstaleckej obce Zlatno previezli pod Slavín. Zo Skýcova ich brali na iné cintoríny ešte po vojne.
V Zlatých Moravciach sú nemecké i ruské hroby. "V centrálnom parku je 21 nemeckých hrobov, ktoré tvoria hrobové pole - upravenú trávovú plochu. Je v ňom centrálny pomník s menami padlých," hovorí primátorka Serafína Ostrihoňová. O hroby sa stará mesto. (wm, eta, rf, bej)
Pohrebisko rumunských vojakov vo Zvolene kedysi chátralo. Dnes sa situácia obrátila. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Blížiace sa výročie oslobodenia sa podpísalo aj na cintoríne Červenej armády.
