Do 31. decembra 2003 (tzv. starodôchodcovia)

V starom systéme výška dôchodku len v malej miere závisela od výšky príjmu "poistenca". Dôchodok sa v zásade vymeriaval z mesačného priemeru hrubých zárobkov v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v desaťročí pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Takže na relatívne vyšší dôchodok niekomu postačilo zarábať zopár rokov relatívne lepšie.

Okrem toho do 31.12. 2003 výška priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral, bola zhora ohraničená - hovorilo sa tomu redukovaný priemerný mesačný zárobok. Bolo to 4067 korún. Platilo, že ak priemerný mesačný zárobok prevyšuje 2500 korún, dôchodok sa nevymeriava z celkovej sumy, ale k 2500 korunám sa zo sumy nad 2500 do 6000 korún pripočítavala jedna tretina a zo sumy nad 6000 do 10 000 korún jedna desatina; na sumu nad 10 000 korún sa neprihliadalo. Dôchodkové rozdiely teda neboli veľké.

Príklad:

Ak niekoho priemerný mesačný zárobok predstavoval 5000 korún, dôchodok mu bol vymeraný z 3333 korún (2500 + 1/3 x 2500).

Ak niekoho priemerný mesačný zárobok predstavoval 10 000 alebo viac korún, dôchodok mu bol vymeraný z 4067 korún (2500 + 1/3 x 3500 + 1/10 x 4000).

Po následných valorizáciách sú tieto "staré" dôchodky, prirodzene, vyššie.

Od 1. januára 2004 (tzv. novodôchodcovia)

V novom systéme výška dôchodku závisí od výšky príjmu poistenca, a teda od toho, koľko na dôchodkové poistenie odviedol, od dĺžky dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Starobný dôchodok = priemerný osobný mzdový bod x obdobie dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota

Aktuálna dôchodková hodnota je jednotná suma, ktorú upravuje štát. V tomto roku činí 195,31 koruny. Na budúci rok ešte nie je stanovená.

Obdobím dôchodkového poistenia sa myslí, ako dlho niekto prispieval na dôchodkové poistenie, prípadne to za neho robil štát.

Osobný mzdový bod je podiel hrubej mzdy poistenca za rok a 12-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Keď sa sčítajú osobné mzdové body od roku 1994 do roku pred tým, v ktorom poistenec získal nárok na dôchodok, a tento súčet sa vydelí počtom týchto rokov, vyjde priemerný osobný mzdový bod.

Keďže maximálny vymeriavací základ je stanovený na trojnásobok priemernej mzdy, maximálny priemerný osobný mzdový bod je 3. Ak by niekto odišiel s týmto priemerným osobným mzdovým bodom do dôchodku po 42 rokoch práce v roku 2004 do dôchodku, vymerali by mu penziu zhruba 23-tisíc korún. Ak by niekto dosiahol priemerný osobný mzdový bod napríklad 0,5 jeho starobný dôchodok by bol len 3855 korún.

To, že pri výmere starobného dôchodku je kľúčová celková suma odvedeného poistného, sa nazýva zásluhovosť: čím viac človek zarábal a platil vyššie odvody, tým vyšší je v reformovanom priebežnom systéme jeho dôchodok.

Naplno sa však má zásluhovosť prejaviť až od roku 2007. Dovtedy je zákonom obmedzená, a to prostredníctvom úprav priemerného osobného mzdového bodu.

* Ak vyjde na úrovni nižšej ako 1,25 započítava sa v plnej výške.

* Ak vyjde od 1,25 do 3, v tomto roku sa z neho do úvahy vezme len 60 %, v budúcom už 80 %. Príklad: priemerný osobný mzdový bod je 2, ale v tomto roku sa reálne započíta len - 1,25+(0,75x0,6)=1,7.

* Ak vyjde nižší ako 1 z toho, čo do 1 chýba, sa k nemu v tomto roku pripočíta 40 %, v budúcom 20 %. Príklad: hoci je priemerný osobný mzdový bod 0,5, v tomto roku sa počíta 0,8.

Výsledkom je, že ak sa nezmenia pravidlá, ľuďom s nadpriemernými zárobkami, ktorí odídu do dôchodku do roku 2007, bude vypočítaný o niečo nižší dôchodok a naopak, ľuďom s podpriemernými mzdami o niečo vyšší.

Aj tak sa však nič nemení na podstate veci, že takmer dve tretiny dôchodcov, ktorí mali podpriemerné zárobky, budú mať v novom systéme nižšie dôchodky. V starom systéme bol totiž určený minimálny dôchodok. Dnes už takéto ohraničenie neexistuje a ľudia so zvlášť nízkymi dôchodkami sa budú musieť uchádzať o príspevky v hmotnej núdzi.