nú lehotu diel na sedemdesiat rokov po smrti autora. Podľa neho možno autorské dielo iného tvorcu spracovať či inak upraviť, ale len so súhlasom dedičov autorských práv. To sa v tomto prípade nestalo. Navyše smie byť dielo využité len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu - takzvaná postmortálna ochrana.
„Dedičom prekážalo, že ich Vaněk vopred neoslovil. Či sa vďaka Vaňkovi Ladova hodnota znižuje, by bolo témou jemnej právnickej diskusie. My sme sa jeho práce rozhodli zakryť, pretože sa do takého sporu púšťať nemôžeme,“ hovorí Kamil Nábělek z Národnej galérie. V českom umení sa parafrázy na tvorbu iných tvorcov objavujú pomerne často. Jeden z najslávnejších výtvarníkov 20. storočia Jiří Kolář si svoju pozíciu vo svete vybudoval práve vďaka tomuto vypožičiavaniu námetov.
Tomáš Vaněk zatiaľ nevie, ako sa ďalej zachová: „Dediči mi napísali ultimatívny list, že ak to budem ďalej šíriť, podajú na mňa žalobu. Vysondoval som, že vec nechcú riešiť inak než cez peniaze.“ Uznáva, že keď cyklus pripravoval, bol si istého pirátstva vedomý. A tiež toho, že by mu k úpravám dediči súhlas nikdy nedali. „Už by sa to nemalo objaviť ani v katalógu. To ma štve. Národnú galériu však chápem, tá opona ma celkom baví. Možno na to pripravím nejakú reakciu, ale všetci mi hovoria, že právne nemám šancu. Nemám na právnikov peniaze. Potreboval by som Ally Mc Bealovú,“ uzatvára Vaněk. (i-dnes)
