BRATISLAVA - Lotyšsko, Cyprus a Malta v piatok večer vstúpili do mechanizmu výmenných kurzov ERM2, ktorý je akousi čakárňou na euro. V tomto systéme musia zotrvať aspoň dva roky, počas ktorých môže ich mena vybočiť najviac o 15 percent od vopred stanoveného kurzu. Po skončení tohto obdobia by mali tieto štáty nahradiť vlastnú menu európskou. Očakáva sa, že tieto krajiny začnú eurom platiť od januára 2008.
Koncom júna minulého roku, teda krátko po rozšírení Európskej únie, do tohto mechanizmu vstúpilo Slovinsko, Estónsko a Litva, ktoré by mali eurom začať platiť v roku 2007.
Menší sú disciplinovanejší
Pred dverami "čakárne na euro" tak zostali už len štyria najväčší nováčikovia v únii: Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Kým Slovensko plánuje zaviesť euro v roku 2009, naši traja susedia to dokážu najskôr v roku 2010. Pred zavedením eura totiž treba splniť sériu tzv. maastrichtských kritérií, pričom za najťažšie sa považuje dosiahnutie požadovaného rozpočtového deficitu.
"Ukazuje sa tak, že menšie krajiny majú väčšiu rozpočtovú disciplínu, a preto aj dokážu rýchlejšie napredovať do eurozóny," skonštatoval šéfekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. "Menšie štáty si nemôžu dovoliť príliš hazardovať s rozpočtom, lebo prípadný nadmerný nárast dlhu môže byť ťažké prefinancovať. Veritelia totiž menšiemu štátu pripisujú väčšie riziko, čo znamená drahšiu pôžičku," poznamenal.
"Aj medzi súčasnými štátmi eurozóny vidíme, že čím väčší, tým menej disciplinovaný," poukázal Kotian na príklad Nemecka a Francúzska, ktoré už niekoľko rokov porušujú rozpočtové pravidlá menovej únie.
Jedenapolmiliónové Estónsko na druhej strane už niekoľko rokov udržuje svoj rozpočet v prebytku, ktorým financuje dôchodkovú reformu. Táto krajina a ďalšie dva baltské štáty si už dokonca dovolili aj jednostranne zaviesť euro tým, že sa zriekli vlastnej menovej politiky a pevne zafixovali svoje meny oproti európskej. Pobyt v systéme ERM2 je tak pre nich len formalitou.
U nás problém inflácia
Kým naši susedia budú zápasiť najmä s tým, aby čo najskôr dostali rozpočtový deficit pod tri percentá veľkosti ekonomiky, na Slovensku to problém nebude. Existuje totiž politická vôľa a odhodlanie túto podmienku splniť do roku 2007, pričom analytici nepochybujú, že by to bolo bez väčších problémov možné aj o rok skôr.
"Pre nás bude najťažšie splniť inflačné kritérium," zhodnotil Kotian. Problém inflácie pritom je, že dnes nevieme, aká bude hodnota kritéria v čase hodnotenia Slovenska a jeho schopnosti zaviesť euro. Odvíja sa totiž od toho, ako sa bude dariť aj ostatným členom únie. Navyše, Národná banka sa dnes sústreďuje viac na boj proti rýchlemu kolísaniu kurzu koruny, ako na zabezpečovanie menovej stability.
Slovensko by malo vstúpiť do ERM2 zhruba o rok. Nechce totiž v tomto systéme zotrvávať dlhšie, ako je nutné. Po dvoch rokoch už budú známe aj ekonomické výsledky krajiny za rok 2007, takže hneď po skončení povinného obdobia v systéme výmenných kurzov sa môže začať polročne hodnotiace obdobie. To už by mali byť v slovenských obchodoch dvojaké cenovky, aby sa občania naučili počítať v eurách, ktoré začnú používať od 1. januára 2009.
Maastrichtské kritériá
1. Deficit verejných financií nesmie byť vyšší ako 3 % hrubého domáceho produktu a celkový verejný dlh nesmie prekročiť 60 % HDP.
2. Rast cien nesmie byť rýchlejší ako priemer troch štátov s najnižšou infláciou zvýšený o 1,5 percentuálneho bodu.
3. Dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac dva percentuálne body nad priemerom troch štátov s najnižšou infláciou.
4. Národná mena môže počas dvoch rokov kolísať od daného kurzu oproti euru najviac o 15 % na obe strany.
