FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - V roku 2002 na Slovensku žilo v riziku chudoby 14 percent tých, čo boli zamestnaní. Podľa správy Eurostatu je to najviac zo súčasných nových členských krajín Európskej únie. Správu o chudobe pracujúcich vydal európsky štatistický úrad Eurostat vo štvrtok.
Luboš Vagač z Centra pre hospodársky rozvoj povedal, že číslo napovedá, koľko zamestnaných má po prepočítaní na všetkých členov domácnosti celkový príjem nižší ako 60 percent mediánového príjmu v krajine.
V roku 2002 znamenalo 60 percent mediánového príjmu na Slovensku 5511 korún mesačne. Takže 14 percent zamestnaných malo žiť z menšej sumy.
Riaditeľka vládneho Inštitútu sociálnej politiky Katarína Kohútiková ukazovateľu nepripisuje väčšiu vážnosť. Ten podľa nej hovorí len o tom, že nejaká časť obyvateľstva "je v riziku chudoby", teda "v podstate môže a nemusí byť chudobná".
Podľa Vagača pravdepodobne ide o "pracujúcich v nízkopríjmových odvetviach na kratší úväzok", alebo že títo ľudia pracujú iba časť roka, takže "ich celkový príjem je veľmi nízky". Vagač pripúšťa, že chudoba pracujúcich existuje, no odhadoval by menšie číslo aj preto, lebo veľa ľudí pracuje na čierno.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej chudoba hrozí nielen tým, ktorí zarábajú málo. Tvrdí, že minimálna mzda síce toho, kto ju poberá, "drží nad hranicou príjmovej chudoby", no ak je na tento príjem odkázaný ešte niekto ďalší, "riziko chudoby prudko rastie". Platí to najmä pre domácnosti s väčším počtom detí alebo také, kde pracuje len jeden dospelý.
Od roku 2003 štát uskutočňuje inú sociálnu politiku ako dovtedy. Sprísnili sa napríklad podmienky nároku na tzv. sociálnu dávku, od roku 2004 je iná aj výška dávky a podobne. Je otázne, ako sa tieto zmeny prejavia v štatistikách za rok 2004.
Reformou tzv. sociálneho štátu podľa Vagača sociálnych príjmov ubudlo, no bol naštartovaný "rast príjmov za aktivitu", čo by sa vraj časom mohlo prejaviť aj úbytkom chudobných pracujúcich.
Kusá pripúšťa, že zavedenie daňového bonusu a niektoré iné opatrenia podiel pracujúcej chudoby znížia. Už čoskoro by to mali ukázať výsledky štatistického zisťovania.
Výsledky Eurostatu sa nedajú úplne spoľahlivo porovnávať, lebo zdroje dát za nové členské krajiny nie sú harmonizované. Okrem toho Eurostat so slovenským štatistickým úradom stále diskutuje o kvalite dát. Slovenské údaje "teda musia byť považované za provizórne", stojí v správe.
Miera rizika chudoby zamestnaných v roku 2002
krajina v riziku chudoby
(% zamestnaných)
Slovensko 14
Litva 13
Poľsko 12
Lotyšsko 10
Estónsko 9
Malta 6
Cyprus 6
Maďarsko 4
Slovinsko 4
Česko 3
Zdroj: In-Work Poverty. Eurostat, 2005.
Ako merať chudobu?
Za človeka v riziku chudoby Európska únia považuje niekoho, kto žije z menej ako 60 percent mediánového príjmu v krajine. Príjmom sa nemyslí len zárobok, ale to, z čoho človek žije.
Mediánovým je príjem, ktorý (štatisticky) rozdeľuje obyvateľstvo na dve rovnako početné skupiny. Jednu polovicu tvoria ľudia s príjmom vyšším, druhú s príjmom nižším.
Ako sa mediánový príjem počíta
Ak by obyvateľstvo predstavovali traja ľudia s odlišným príjmom, pričom jeden z nich by mal najnižší príjem v krajine a druhý najvyšší, mediánovým by bol príjem tretieho obyvateľa, hoci aj o korunu nižší ako najvyšší príjem (alebo o korunu vyšší ako najnižší príjem).
Ide teda o príjem prostredný, nie priemerný, čo znamená, že medzi "tými pod 60 % mediánu" nemusia byť len objektívne chudobní.
Ako vyšiel na Slovensku
Indikátory chudoby, s ktorými Eurostat robí, vypočítal slovenský štatistický úrad z dát tzv. mikrocenzu (akéhosi mikrosčítania, teda na základe náhodného výberu, v roku 2003).
Podľa riaditeľky vládneho Inštitútu sociálnej politiky Kataríny Kohútikovej sa údaje upravujú, pretože pri bežnom náhodnom výbere sa medzi zisťovaných "obyčajne nedostanú najbohatšie, ale ani najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva".
Pri tejto takzvanej simulácii boli využité aj údaje o poberateľoch sociálnej dávky. "Takto získané údaje sa len veľmi ťažko dajú porovnávať s ostatnými krajinami, ktoré takúto simuláciu pri úprave dát nepoužili," tvrdí Kohútiková.
Odkiaľ je ťažký návrat
Sociologička Zuzana Kusá súhlasí, že chudobu nemožno merať len jedným spôsobom, no určiť, čo príjmová chudoba je a čo už nie, je podľa nej dôležité.
"Príliš nízke príjmy ľuďom znemožňujú dodržiavať záväzky a zvyky riadnych členov spoločnosti", ako napríklad platiť nájomné, či posielať dieťa do školy.
Podľa Kusej to prehlbuje ich degradáciu a dostáva ich do pozície, z ktorej je ťažký návrat." Ťažký aj pre spoločnosť, pretože integrácia 'vyčlenených' ľudí je nákladnejšia ako ich ochrana pred vydedením či degradáciou," hovorí Kusá. (joč)
