"Nie som zviera. Som človek," nariekal Joseph Merrick v Lynchovom filme Sloní muž, založenom na skutočnom príbehu znetvoreného muža žijúceho v 19. storočí. Na vnímaní postihnutých sa odvtedy veľa zmenilo. Dôkazom je napríklad istý francúzsky televízny film o ochrnutom mužovi, ktorý zatúži po prostitútke. Personál ústavu, kde žije, sa rozhodne jeho túžbu splniť, čo sa spája s mnohými humornými situáciami, akými je trebárs riešenie problému, ako dostať invalidný vozík do prostitútkinej maringotky.

Najnovší prírastok k tomuto druhu filmov tiež nezobrazuje postihnutých z upnutej, ľútosťou a milosrdnými gestami presýtenej stránky. Britský sitcom I'm With Stupid, ktorého premiéra na televíznej stanici BBC Three mala nedávno veľký úspech u kritikov aj u divákov, rozpráva o spoločnom živote mladého vozíčkara a bezdomovca.

Spojenie humoru a telesného postihnutia nie je na britskej scéne úplnou novinkou. Niektoré celebrity pomohli zmeniť vzťah k tejto téme, jednou z nich bol aj londýnsky umelec a spevák Ian Dury, chromý a zmrzačený od siedmich rokov vďaka detskej obrne. Bol prvým britským zabávačom, ktorý urobil postihnutie súčasťou svojej osobnosti bez toho, že by vzbudzoval ľútosť či voyerizmus. Pri príležitosti Medzinárodného roka postihnutých vyhláseného v roku 1981 Svetovou zdravotníckou organizáciou vydal singel Spasticus Autisticus, ktorým sa hrdo prihlásil ku svojmu stavu. BBC vtedy singel zakázala vysielať, pretože ho označila za urážlivý.

Tá istá inštitúcia teraz privítala pilotný diel sitcomu I'm With Stupid a objednala si ďalších šesť pokračovaní. Komediálny seriál zobrazuje samotárskeho vozíčkara Paula žijúceho pod jednou strechou s bezdomovcom Sheldonom. Produkčné materiály toto dielo označujú za súčasnú komédiu zobrazujúcu telesné postihnutie zábavným a úprimným spôsobom.

Rozprávanie sa začína spoločným stretnutím oboch mladých mužov na policajnej stanici. Jeden sa chce dostať na noc do cely, druhý zase dúfa, že sa aspoň tu s niekým porozpráva. Dávajú sa dokopy, lebo jeden potrebuje priateľa a druhý strechu nad hlavou. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s tzv. efektom similarity, keď sa podobne postihnutí navzájom združujú, lebo ľudia s podobnými problémami si viac rozumejú. Čosi podobné sa prejavuje aj medzi Paulom a Sheldonom, obaja sú ukážkovými outsidermi a znalcami ignorancie.

Polovicu hercov v tomto seriáli tvoria postihnutí, ich príbehy sú založené na skutočných skúsenostiach 21-ročného spisovateľa Petra Keeleyho, ktorý je po mozgovej obrne odkázaný na invalidný vozík. Svoje zážitky považuje aj pre neobohranosť témy za zlatú baňu vtipných nápadov. Scenáristom je iný autor, Keeley však zostáva hlavným konzultantom.

Humorom nový seriál pripomína úspešný britský seriál Office, kde sa prvky situačnej komédie striedajú s trpkými momentmi, ktoré zažíva osadenstvo jedného úradu vedeného excentrickým šéfom posadnutým vtipkovaním. Príkladom je nemotorné správanie zdravých ľudí k postihnutým. V jednej scéne dáva stará pani peniaze Paulovi keď je spolu so svojím novým priateľom na ulici, hoci žobrajúcim nie je on, ale práve bezdomovec Sheldon.

Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn(Autorka je publicistka)