Tak ako triedny boj rozdelil rodinu v Šolochovovom Tichom Done, dogmatická konfesionálnosť je prekážkou spolužitia v Lavríkovom Tichom dome. Pravá katolíčka mama Mamatejová nikdy oficiálne neprijala za nevestu luteránku Bíborku, ktorá mala navyše aj také divné, maďarské meno. Tá síce žila s jej synom Filipom v jednom dome celé roky, musela sa však celý čas vracať potichu po špičkách ako baletka.

S cudzím elementom sa nerozpráva ani švagriná Marta, kedysi Bíborkina najlepšia kamarátka. Medzi ženami uväznený brat a manžel Filip sa ku koncu života zdôveruje už len svojmu denníku. Nielen ten sa však po jeho smrti stáva predmetom neľútostného súboja dvoch žien.

Východisko hry je povedomé - keď sa rodina po rokoch začne rozprávať, hrozí, že sa niečo aj dozvie.

Základný ideologický konflikt by možno lepšie zapadol na dedinu ako do veľkomesta, v motivácii postáv či vo vykreslení prostredia by sa tiež našli nejaké tie trhlinky, v duchu zvolenej poetiky ich však môžeme pripočítať aj na vrub groteskného zveličovania. Keď chce autor povedať tri, určite povie tristo. V každom prípade však Lavrík trefne pomenoval postoj Slovákov k "inovercom".

Text si zachováva povestnú lavríkovskú bizarnosť, temné ženské sily v ňom rozohrávajú kruté hry, tentoraz si však autor dal viac záležať na banálnych divadelných trikoch ako na vybudovaní zápletky či pohrávaní sa s dramatickými peripetiami.

Ak do výsledku pripletieme herecké výkony, ktoré to všetko povyšujú na ľudský príbeh, potom čas strávený v divadelnom bare nie je klaustrofobickým zážitkom.

Autor dobre vybudoval dve kontrastné postavy: biblická Marta sa v čiernom šate pretvárky stará o priveľa vecí blížnych, pritom len jedno je pre ňu dôležité - makovočerešňová štrúdľa pre jej milenca. Zite Furkovej hrá každý sval tváre, je vynikajúco roztržitá a zároveň obsedantne sústredená na svoje hlavné témy. Zuzana Kronerová mala na vytvorenie komplementárnej liberálky menej materiálu, Bíborkino voľnomyšlienkarstvo je síce neškodné, túžba po babom lete je však v jej podaní dojímavo uveriteľná.

Bar Astorky sa cez víkend stal svedkom azda aj dejinnej udalosti - divadlu bol zasvätený ďalší, nie celkom márny priestor. Ak by sa tento Trezor stal skutočne - ako je v pláne - úschovňou nových textov, môžu z neho začať vypadávať vzácne veci. Prví lupiči neodchádzali naprázdno.

Divadlo Astorka Korzo '90 l Silvester Lavrík: Tichý dom

l Dramaturgia: Miroslav Marcelli, Andrea Dömeová l Hudba:

Marián Varga l Réžia: Silvester Lavrík l Hrajú: Zita Furková,

Zuzana Kronerová, Miroslav Marcelli l Premiéra 29. a 30. apríla