„Pre mňa je to aj prevencia. Čo keď budeme mať po parlamentných voľbách vládu, s ktorou sa nedostaneme do NATO a Európskej únie? Zostali by sme tu zakonzervovaní za schengenskou hranicou,“ vysvetľuje, prečo požiada o vydanie preukazu zahraničného Maďara János Kondé. Predpokladá, že preukaz by mu v najhoršom pomohol uplatniť sa u nášho južného suseda.
„Sieť škôl v Maďarsku je na vyššej úrovni ako na Slovensku. Študenti majú oveľa lepšie kontakty na západnú Európu,“ predpokladá konštruktér Ferenc Balkó. „Moja dcéra vyštudovala na Univerzite Komenského v Bratislave jadrovú fyziku. Chcela si urobiť doktorát, ale pre nedostatok financií jej to neumožnili. Tak si ho urobila v Maďarsku, našla si tam aj prácu, aj manžela. V Nitre by sa vo svojom odbore určite nezamestnala. Ak by mala preukaz, všetko by šlo ľahšie,“ opisuje rodinný príbeh Balkó a dodáva: „Možno mne osobne to neprinesie veľa praktických výhod.“
„Pre mňa bude mať preukaz predovšetkým morálny význam. Dávam tým najavo, že tu žije národnostná menšina ako spoločenstvo ľudí s rovnakým jazykom. Nijako sa tým nezmení môj vzťah k Slovensku alebo k Maďarsku,“ vysvetľuje Ľudovít Ladányi z Klasova, asistent poslanca SMK Miklósa Duraya. Materiálne výhody pre žiakov navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským nepovažuje za pozitívnu diskrimináciu: „Dnes majú rodičia žiakov maďarských škôl vyššie náklady, než rodičia slovenských žiakov, pretože majú o jeden predmet navyše.“
Na kanceláriu Miklósa Duraya v Nitre sa už obrátilo 40 záujemcov o preukaz. „Starší občania považujú vydanie preukazu za satisfakciu. Mnohí sa narodili ako občania Maďarskej republiky v rokoch 1938–45 alebo ešte na začiatku storočia a aj po založení Československej republiky sa cítili ako obyvatelia Uhorska,“ hovorí Ladányi.
JURAJ GERBERY
