Aký je výsledok cesty, na ktorej sa zastavil v Bangladéši, Indii a Pakistane? Biedny. Rozhádaná India a Pakistan si stále nerozumejú. Úspešnosť však treba merať aj podľa očakávaní. Tie vysoké neboli a dobre si to uvedomoval aj Biely dom, ktorý Blaira na jeho misii pozorne sledoval.

V spore Indie a Pakistanu o Kašmír ide o veľa - štvrtá vojna medzi susedmi by destabilizovala celú Áziu i svet. Rozpadla by sa protiteroristická koalícia.

Z Indie sa včera ozvali, že zatiaľ nezaregistrovali žiadne zmeny v postoji Pakistanu k „cezhraničnému terorizmu“. Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí na otázku, či sa po Blairovej ceste niečo zmenilo v napätí medzi týmito štátmi, odpovedalo stroho: Nie.

Nevraživosť na oficiálnych miestach pretrváva, prestrelky na hraniciach v Kašmíre pokračujú. Napriek tomu sa po Blairovej ceste zdá, že dve jadrové veľmoci stratili chuť pustiť sa do riadnej vojny.

Indický premiér Vádžpejí a pakistanský prezident Mušaraf si na juhoázijskom summite aspoň na chvíľu podali ruky. Mušaraf na tlačovke s Blairom odsúdil sektársky terorizmus vo všetkých formách. Sú to len náznaky zlepšenia, ale práve za nimi Blair cestoval.

V Británii médiá svojho premiéra ostro kritizovali - vraj zabudol, že je najmä britským premiérom a nie cestovateľom. Od pondelka v južnom Anglicku štrajkujú železničiari a tisíce ľudí sa nemôžu dostať do práce. Blair v tom čase hovoril o tom, že Británia sa musí postaviť na čelo síl, ktoré bojujú za dobro. Zdá sa, že jeho idealizmus doma narazil. Ľudia, ktorí čakali na nástupištiach, mu asi nerozumeli.