Státisíce robotníkov vo viacerých amerických mestách vtedy žiadali osemhodinový pracovný čas. Dovtedy sa muselo pracovať 10 hodín denne 6 dní v týždni za týždennú mzdu 9 dolárov.
Na Slovensku sa prvomájové oslavy konali po prvý raz v Bratislave a Liptovskom Mikuláši v roku 1890. Štátna správa bola v pohotovosti a zhromaždenie zakázala, nariadené bolo aj obsadenie továrne na náboje či Dynamitky.
Samotná Amerika však ako jedna z mála krajín tento sviatok nikdy nevyhlásila za oficiálny deň voľna. Katolícka cirkev pridala v roku 1955 ku sviatku svätého Jozefa dovetok "robotníka".
Pre Nemecko je tento deň tradične dňom demonštrácií.
V komunistických krajinách boli veľkolepé prvomájové oslavy prehliadkou výsledkov socialistickej práce, ale aj kontrolou občianskej lojality - neúčasť sa uvádzala do kádrových posudkov.
Prvý májový deň sa v mnohých krajinách spája s rôznymi pohanskými rituálmi, predchádzajú mu večerné ohňostroje, mládež sa baví, rodiny vychádzajú na prechádzky do prírody. Tradičný anglický "May Day" je spojený s tancami či korunováciou májovej kráľovnej. V Oxforde sú krčmy otvorené od úsvitu.
1. máj je dňom voľna v Rakúsku, Francúzsku, Belgicku, Fínsku, Nórsku, Švédsku, Španielsku, Švajčiarsku, Írsku.
V Taliansku sa sviatok oslavuje, ale Taliani v tento deň zväčša dávajú prednosť prechádzkam v prírode, nie demonštráciám. (zu)
