Prekvapení komunisti čakali na banskobystrickom Námestí SNP takmer trištvrte hodiny, kým sa nazbieralo aspoň 200 ľudí. Potom si zaspievali Pieseň práce, zatlieskali si a rozišli sa. Azda najdlhší prejav, pod oknami biskupského úradu, mal poslanec Samuel Zubo. O novembri 1989 hovoril ako o majetkovom prevrate.

Saktorovi odborári stavili na chlieb s masťou a cibuľou. Takmer tisícke protestujúcich ho natieral Emil Machyna, ktorý tvrdí, že je to jedlo chudobných. Šéfa slovenských odborárov sme v rade na mastný chlieb nevideli.

Saktor sa včera z tribúny rozohnil a predsedovi vlády Dzurindovi odkázal, že ho príde pozrieť na Úrad vlády 17. októbra a zoberie si so sebou za niekoľko autobusov ľudí. "Sú to vagabundi, budú reagovať len na to, keď budeme silní," povedal.

Tisícka ľudí svojho odborárskeho šéfa nadšene vytlieskavala. Keď Saktor povedal, že peniaze na Slovensku sú, len sú nespravodlivo rozdelené medzi 100-tisíc miliardárov (asi sa pomýlil a chcel povedať sto) a 600 multimilionárov, nespokojné davy pískali a kričali. Jedna pani zakričala dokonca "Zastreliť ho!", a myslela Dzurindu.

"My musíme chodiť ťažko s krošňami za prácou," povedal počas osláv Saktor, ktorý má mesačný príjem najmenej 60-tisíc korún bez odmien a hradených služobných aktivít. Ľudia mu tlieskali. (wm)