Stratégia masochizmu sa za posledné tri dni zmenila na skutočnú Blairovu bolesť. Prišla s otázkami, či zaviedol krajinu do vojny v Iraku legálne. Zvrat v preferenciách nespôsobila, aj keď nervozita labouristov je pred štvrtkovými voľbami veľká.

Konzervatívci podľa posledného prieskumu agentúry YouGov strácajú na vládnu stranu štyri percentá. Stratégia masochizmu mala premiéra predstaviť ako omylného človeka, ktorý vie diskutovať o neúspechoch a voličov napokon presvedčí, že sa ho oplatí voliť.

Bolo rozhodnutie vlády ísť do vojny v Iraku zdôvodnené v marci 2003 krátko pred začiatkom invázie legálne? Za akých okolností vznikalo a neovplyvnil premiér najvyššieho štátneho zástupcu lorda Goldsmitha, ktorý vojnu schválil? Prečo sa z jeho druhého posudku v priebehu desiatich dní stratili pochybnosti o vojne, ktoré ešte mal v prvom, až do štvrtka nezverejnenom dokumente?

Blair strávil štvrtok odpoveďami na takéto otázky - najprv ho grilovali novinári, potom jeho slová pitvali konzervatívci a liberálni demokrati, večer sa pridali diváci v televízii. "Neklamal som," opakuje Blair. "Premiér o správe lorda Goldsmitha nehovoril pravdu," tvrdí líder konzervatívcov Michael Howard.

Blair vo štvrtok končil debatu v televízii so spoteným čelom, unavený ďalšou otázkou diváčky o Iraku. Bolo desať hodín večer, jeho deň sa začal na tlačovke o ôsmej ráno. Zatiaľ čo kampaňami v rokoch 1997 a 2001 prechádzal s elánom a plný síl, teraz sa skôr len úporne bráni.

Nedostal sa k žiadnej téme, o ktorej chcel hovoriť. "Má toho plné zuby, chce hovoriť o témach, v ktorých sa cíti silný," hovorí Kevin MaGuire z labouristom nakloneného denníka Daily Mirror. S premiérom sa rozprával vo štvrtok - v deň, ktorý novinári označujú za jeho najhorší v kampani.

Konzervatívcom sa podarilo z Iraku a Blairovej dôveryhodnosti spraviť prekvapivo ústrednú tému volieb. Je to riskantné, pretože aj oni vojnu podporovali.

Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Londýn