Šéf menového úseku NBS Peter Ševčovic (v pozadí) označil súčasný slabý kurz koruny za dočasný. Centrálna banka preto zatiaľ nepovažovala za potrebné zvyšovať úrokové sadzby. Guvernér Ivan Šramko (v popredí) sa však posťažoval na zamestnávateľov, ktorí vraj platia ľuďom veľa peňazí, a tým môžu vyvolať potrebu sadzby zvýšiť. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA - Národná banka Slovenska včera opäť zasiahla proti vývoju kurzu koruny oproti euru. Kým za uplynulý polrok sa intenzívne snažila pôsobiť proti jej spevňovaniu, tentoraz sa musela brániť, aby sa slovenská mena oslabila nad hodnotu 40 korún za euro. Bola to prvá intervencia v prospech koruny za ostatné dva roky.
Centrálna banka vstúpila na devízový trh, keď sa cena jedného eura dostala nad psychologickú hranicu 40 korún, kde sa kurz naposledy nachádzal v októbri minulého roka. Nákupmi korún NBS zrazila cenu európskej meny k hodnote 39,40 koruny, kde zotrvala až do záveru piatkového obchodovania, keď euro stálo 39,38 koruny.
Úroky zatiaľ bez zmeny
Koruna v posledných týždňoch napriek dobrému ekonomickému vývoju slabne. Môžu za to okolité meny a fakt, že zahraničné banky, ktoré s nimi obchodujú, ich nakupujú a predávajú v jednom koši so slovenskou korunou. Na našu menu tak vplýva najmä rozkolísanosť poľského zlotého.
Guvernér Národnej banky Ivan Šramko včera zopakoval to, čo hovoril aj v časoch, keď sa banka snažila bojovať proti príliš silnej mene: "Dôvodom intervencie bola určite volatilita, nie úroveň kurzu." NBS teraz mieni vyčkávať, čo na jej zásah povie trh. V prípade potreby je dokonca pripravená použiť aj ďalšie nástroje.
Jedným z nich by mohlo byť zvýšenie úrokových sadzieb. Vyššie sadzby by urobili korunu atraktívnejšou pre investorov, čo by mohlo zvýšiť aj jej cenu vyjadrenú kurzom. Na pravidelnom piatkovom zasadnutí sa však Banková rada NBS rozhodla ponechať základnú úrokovú sadzbu na úrovni troch percent ročne. Súčasná úroveň úrokov podľa Šramka zodpovedá ekonomickému vývoju. Špeciálne pripomenul rast cien, ktorý by mal byť koncom roka podľa aktuálnych odhadov centrálnej banky pod troma percentami, teda pod dolnou hranicou intervalu, v ktorom chcela pôvodne infláciu vidieť.
Analytik ING DSS Pavol Ondriska si však myslí, že "napriek slovným vyjadreniam orientujúcim sa na infláciu bude vývoj koruny naďalej kľúčový faktor, ktorý rozhodne o ďalšej prípadnej zmene úrokov".
Súčasný stav kurzu koruny označil vrchný riaditeľ menového úseku Peter Ševčovic za dočasný, koruna by sa mala do nahradenia eurom ďalej spevňovať. Ondriska vidí jej koncoročný kurz na 37 korunách za euro. "Krátkodobo však môže dôjsť k výkyvom a najbližšia prekážka bude hlasovanie o dôvere. Za určitých okolnosti môže byť minister školstva odvolaný, čo môže viesť KDH k určitej protireakcii, s odrazom aj na kurze koruny," poznamenal ekonóm.
Nevhodný rast miezd?
Guvernér Šramko vyjadril znepokojenie nad rastom miezd v súkromnom sektore, ktorý by mohol podľa neho byť veľmi silným zdrojom ekonomickej nerovnováhy a "ovplyvniť zmenu smerovania menovej politiky". Znamená to, že centrálna banka sa bojí toho, aby rýchly rast miezd a rastúca kúpyschopnosť obyvateľstva nevyvolali rast cien, ktorý by bolo treba kompenzovať zvyšovaním úrokových sadzieb. Pri vyšších úrokoch by potom ľudia menej brali úvery na spotrebu a viac sporili.
"V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že priemyselné podniky na jednej strane prezentujú negatívny dosah zhodnocovania výmenného kurzu na ich konkurencieschopnosť a na druhej strane vysokým prírastkom miezd pri klesajúcej inflácii môžu ohroziť svoje postavenie na dynamicky sa meniacom zahraničnom a domácom trhu," povedal Šramko.
NBS už koncom minulého roka povedala, že chce intenzívnejšie komunikovať so zamestnávateľmi, keďže sa jej nepozdávalo, že rast miezd sa na Slovensku spravidla odvíja od rastu cien za predchádzajúci rok.
Prezentovanie obáv z vysokého rastu miezd na konci apríla je podľa Ondrisku "zaujímavé". Nie je to totiž podľa neho nový fakt. "Takéto očakávania sa dali generovať už koncom minulého roka. Vtedy však NBS nepovažovala takýto vývoj za ohrozujúci ekonomiku," povedal.
Ekonómovia sa navyše zhodujú, že hlavným faktorom pri určovaní, o koľko sa zvýšia mzdy, by mal byť rast produktivity. Pred niekoľkými dňami to pre SME povedal aj Daniel Kozel z pražskej Komerčnej banky, podľa ktorého je úplne v poriadku, keď sa rast miezd očistený o cenový vývoj pohybuje okolo štyroch percent za rok.
Samotná centrálna banka pritom očakáva, že tento rok reálne mzdy porastú o 3,6 percenta. Podľa šéfa menového úseku Ševčovica je to však mesiac starý odhad a nová analýza ešte nie je dokončená.
Komerčné banky odhadujú reálny rast miezd v prvom štvrťroku tohto roka v rozmedzí spod štyroch percent do necelých šesť percent. Minister financií Ivan Mikloš má vlastné odhady, ktoré hovoria o siedmich percentách. Skutočné čísla za prvý štvrťrok zverejní štatistický úrad v júni.
