BRATISLAVA - Slovensko je podobne ako ostatní noví členovia únie čistým príjemcom peňazí. Od mája do decembra 2004 získalo zo spoločnej pokladne 378,8 milióna eur. Zo slovenských rozpočtov smerovalo do Bruselu 219 miliónov eur. Čistý príjem tak dosiahol 159,8 milióna eur. Predpokladá sa, že Slovensko aj ostatní noví členovia zostanú v pozícii čistých príjemcov aj ďalej, najmä potom, čo budú pribúdať poľnohospodárske dotácie a platby z fondov určených na podporu chudobnejším regiónom a krajinám, kde sa projekty ešte len rozbiehajú.
Najviac zo spoločných fondov si ukrojilo poľnohospodárstvo - 41 miliónov eur. Na projekty hradené prevažne z fondov Európskej únie išlo 116 miliónov eur a 118 miliónov eur pochádzalo z predvstupových fondov.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré je zodpovedné za koordináciu toku peňazí, tvrdí, že slovenskí žiadatelia o európske peniaze sa zatiaľ nenaučili písať dostatočne kvalitné projekty. Na peniaze sa premenil len každý štvrtý projekt.
Kritika však prichádza aj od tvorcov projektov na adresu ministerstva. Hlavné príčiny nespokojnosti zhrnul riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry v Žiline Anton Straka: "Ak aj obce a mestá dokázali pripraviť projekty a zároveň zabezpečiť dostatočné množstvo peňazí na spolufinancovanie, nevedia vlastne, na čom sú. Na vyhodnotenie projektov čakajú niekedy ešte 8 až 10 mesiacov, čo ich demotivuje. Druhý problém vidím v tom, že schvaľovací proces sa deje v Bratislave, kde úradníci nemajú poňatia o situácii v regióne."
Existujú však i príklady kvalitných projektov. "Keď je starosta aktívny, má výborne zorganizovaných ľudí a jeho prioritou je miestny rozvoj financovaný z eurofondov, veľmi dobre sa s ním spolupracuje. Našťastie, je ich čím ďalej, tým viac. Väčšie obce už zamestnajú jedného človeka, mestečká už i celé projektové tímy, ktoré sa zaoberajú výhradne eurofondmi," hovorí Straka.
Čerpanie fondov v budúcnosti závisí od toho, aký strategický plán vypracuje Slovensko. Jeho hlavné oblasti majú podľa ministerstva vychádzať z plánu stratégie rozvoja konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorá stanovila štyri hlavné priority: vzdelávanie, informačnú spoločnosť, vedu a výskum a podnikateľské prostredie. (ip, čtk)
Počet evidovaných žiadostí o finančný príspevok zo štrukturálnych fondov
Štrukturálne fondy | počet žiadostí | hodnota (v mld. Sk) |
SOP Priemysel a služby | 1111 | 46 |
SOP Ľudské zdroje | 866 | 7,6 |
SOP Poľnoh. a rozvoj vidieka | 1199 | 12 |
SOP Základná infraštruktúra | 1043 | 25,7 |
VÚC Bratislava (Cieľ 2) | 76 | 1,2 |
VÚC Bratislava (Cieľ 3) | 233 | 1,4 |
INTERREG IIIA | 192 | 1 |
EQUAL | 163 | 2,3 |
Stav k 25.4. 2005
Zdroj: ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Prostriedky pre rozvojové programy rokov 2004 - 2006 (spolu 81 miliárd)
Štrukturálne fondy | prostriedky (v mld. Sk) | |
SOP Priemysel a služby | 11,7 | |
SOP Ľudské zdroje | 16,6 | |
SOP Poľnoh. a rozvoj vidieka | 18,2 | |
SOP Základná infraštruktúra | 22,3 | |
VÚC Bratislava (Cieľ 2) | 4,7 | |
VÚC Bratislava (Cieľ 3) | 4 | |
INTERREG III | 2,2 | |
EQUAL | 1,2 |
Zdroj: www.strukturalnefondy.sk