PRAHA - Zrejme už o dva roky sa trh Európskej únie rozrastie o ďalších tridsať miliónov spotrebiteľov. K doterajším 25 členským štátom pribudnú dva balkánske štáty, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa dosahuje len tretinu priemeru Európskej únie. Najmä v prípade Rumunska panujú obavy, že jeho ekonomika by v konkurencii unijného trhu dnes len ťažko obstála. V prípade Bulharska sú experti o niečo optimistickejší.

Keď vlani v máji vstupovalo do únie desať ekonomicky i inak rôznorodých krajín, HDP na obyvateľa najchudobnejšieho z nich (Lotyšska) bol 41 percent priemeru. Rumunská a bulharská ekonomika dosahovala v tomto ukazovateli v rovnakom čase len 30 percent úrovne únie. Priemer desiatich nováčikov sa pri vstupe blížil k polovici unijného priemeru.

Európska komisia síce Rumunsko označila za "fungujúcu trhovú ekonomiku", no s prívlastkom nedostatočnej konkurencieschopnosti. Veľké rozdiely sú i vnútri krajiny: obyvatelia Bukurešti majú o 140 percent vyššie príjmy než ľudia žijúci na vidieku. Jedným z mála makroekonomických ukazovateľov, v ktorom sa Rumunsko môže porovnávať s úniou, je nezamestnanosť. Vlani bolo bez práce 7,1 percenta Rumunov a deväť percent obyvateľov únie.

V prípade Bulharska zaznamenali európski štatistici výrazné zlepšenie v nezamestnanosti, ktorá z 19 percent v roku 2001 vlani klesla na 12 percent. Znížiť sa podarilo i infláciu, ktorá ešte v roku 2001 bola 7,4 percenta a vlani sa štyrmi percentami priblížila unijnému priemeru. (čtk)