"Ľudia majú momentálne pocit, že nateraz stačilo. Že v najbližšom čase by si mal Brusel dať od rozširovania pokoj," hovorí šéf zahraničného výboru Európskeho parlamentu, nemecký pravičiar Elmar Brok.
Na dvere však už klopú ďalší kandidáti a európski lídri reagujú inak na obede počas summitu a inak pred domácou verejnosťou. Typickým príkladom je Turecko. Únia sa dohodla, že s Ankarou otvorí vstupné rokovania už v októbri.
Podľa Broka sa rozhovory vôbec nezačnú, ak Francúzi odmietnu európsku ústavu a únia sa ocitne v kríze. "Ak nebudeme schopní ratifikovať ústavu, ktorá reaguje na predchádzajúce rozšírenie, ako môžeme pripravovať vstup nových krajín?"
Daniel Gross, šéf bruselského Centra pre štúdium európskej politiky, je ešte skeptickejší. "Francúzi vlani schválili ústavný článok, podľa ktorého každé budúce rozšírenie musia odobriť v referende. Vtedy nemá šancu už žiadna krajina, tobôž štáty ako Turecko či Ukrajina."
Podľa Broka je preto nezodpovedné, že európski lídri dávajú ašpirantom na členstvo falošné nádeje. "Nebolo by férovejšie, keby nič nesľubovali?"
Analytici sa zhodujú, že najlepšie vyhliadky na vstup do únie má Chorvátsko. Európski štátnici síce začiatkom roka pozastavili začiatok jeho vstupných rokovaní, keďže Záhreb nevydal generála Gotovinu do Haagu, ale podľa viacerých komentátorov je pravdepodobné, že únia od tejto podmienky upustí.
V prospech Záhrebu podľa Alana Mayhewa, profesora ekonómie z britského Sussex European Institute, hovorí najmä to, že krajina je malá a relatívne dobre rozvinutá, takže rokovania by mohla ukončiť rýchlo.
"Stačí, keď v lete svieti slnko a 30 percent chorvátskej ekonomiky funguje tak či onak. No a pri ich štvormiliónovom obyvateľstve by nehrozili ani obavy ľudí z členských krajín. Napokon, občania únie by aspoň mohli na chorvátske pláže cestovať bez pasov."
Chorvátsko je pritom už teraz modelom pre ostatné balkánske krajiny: najďalej z nich pokročilo Macedónsko, ale v predchádzajúcich týždňoch sa pohli aj Srbsko a Čierna Hora.
Autor: Lucia Kubošová
