Rok po: katastrofické scenáre sa nenaplnili

Masy z Východu Západ nezaplavili, farmári neskrachovali, únia napriek väčšiemu počtu členov funguje, akurát nováčikovia zostávajú neviditeľníRok po historickom rozšírení je Európska únia bohatšia o vlajky a tlmočníkov a má vyššie náklady na chod svojej .

1. máj 2004: na zámku v Dubline sa prvý raz lídri 15 členských krajín únie a 10 nováčikov stretli ako seberovní partneri. Prvý raz vztýčili vlajky 25 členských krajín. FOTO - REUTERS

Žiadne masy z Východu, ktoré sa valia za britskými či nemeckými sociálnymi dávkami ani poľskí farmári zruinovaní konkurenciou zo západu.

Naopak. Experti tvrdia, že zatiaľ čo nováčikom vylepšilo členstvo niekoľko ekonomických ukazovateľov, starými členskými štátmi sa prehnal reformný prievan z východu a tlačí ich k vlastným reformám.

"Viacerí skeptici predpokladali, že po vstupe do únie nové krajiny veľmi rýchlo zabudnú na reformy, ale konkurencia medzi nimi spôsobila, že sa začali ešte viac pretekať v daňovej politike či v podpore podnikania," hovorí Katinka Baryschová z londýnskeho Centra pre európsku reformu.

"Samozrejme, vzhľadom na rozsah svojich ekonomík tieto krajiny nemôžu byť nejakým zásadným hospodárskym motorom únie. Zintenzívnili však tlak na európske giganty, aby konečne začali s reformami svojich sociálnych systémov a trhu práce."

Žiadny chaos ani kolaps

Nenaplnili sa ani obavy z inštitucionálneho chaosu. "Najväčšou novinkou je, že nedošlo k nijakým extra novinkám," tvrdí Bernd Biervert z kabinetu slovenského eurokomisára Jána Figeľa. V čase vstupných rokovaní nových krajín pôsobil v tíme autorov pravidelných hodnotiacich správ eurokomisie o Slovensku.

"Tesne pred rozšírením sa mnohí obávali, že po 1. máji únia skolabuje, že sa bude o všetkom ťažšie rozhodovať a celkovo to v nej z praktických dôvodov veľmi nepôjde. Je síce pravda, že diskusie vo väčšom tíme trvajú niekedy dlhšie, ale na druhej strane sú až teraz naozaj európske a bohatšie o pohľad každej krajiny."

Neviditeľní

Známy euroskeptik Jens Peter Bonde, dlhoročný veterán europarlamentu, tvrdí opak. Nové krajiny ho sklamali. Žiadne väčšie zemetrasenie nespôsobili. "Mnohí z nich si rýchlo zvykli na všetky materiálne výhody, ktoré únia prináša. Europoslanci si osvojili zlé zvyky svojich západných predchodcov a akceptovali netransparentný systém preplácania cestovných nákladov či poslaneckého penzijného fondu."

Dánskeho europoslanca tiež prekvapilo, ako málo spoločných iniciatív nové členské krajiny podnikli. "Po roku sú ako skupina takmer neviditeľní," povedal Jens Peter Bonde.

Patrik Zoltvány, slovenský lobista v Bruseli, pripomína, že neschopnosť spojiť sily a spoločne zabojovať sa u desiatky nováčikov prejavila už pred vstupom do únie. "Myslel som si však, že si postupne uvedomia, aké dôležité je vytvárať účelové koalície, aby si presadili vlastné záujmy. Ešte stále v tom nie sme veľmi zbehlí."

Nedôvera k nováčikom

Aj keď sa žiadne hrozby nesplnili, verejná mienka v starých členských krajinách, hlavne vo Francúzsku a Nemecku, nie je ďalšiemu rozširovaniu Európy naklonená.

"Ich vlastné ekonomické problémy vysvetľujú populistickí politici v týchto krajinách ako dôsledok tlaku nováčikov na ich sociálne vymoženosti. Výsledkom sú veľmi negatívne prejavy proti ďalšiemu rozširovaniu," tvrdí Daniel Gross, šéf bruselského Centra pre štúdium európskej politiky.

Tendencie neustále rozlišovať medzi starými a novými členmi únie sa prejavili hlavne počas nedávnej diskusie o liberalizácii služieb či pri rokovaní o sedemročnom rozpočtovom rámci.

Podľa Bernda Bierverta ľudia ešte rozšírenie celkom nestrávili. "Po geografickom rozšírení potrebujeme, aby nastalo aj rozšírenie psychologické, aby padli mentálne bariéry medzi obyvateľmi. Ale ani najväčší optimisti nečakali, že sa to stane zo dňa na deň."

Autor: Lucia Kubošová