FOTO |
so zberom hlávok od septembra do začiatku novembra. Od polovice mája do konca júna vysievame semená odrôd s krátkym vegetačným obdobím, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, so zberom do polovice novembra.
Od polovice apríla do polovice júna vysádzame priesady letnej poloskorej kapusty na konzumáciu, so zberom hlávok od júla do konca septembra. Priesady odrôd vhodných na uskladnenie a na kvasenie možno vysádzať od konca mája do konca júna. Odrody s krátkym vegetačným obdobím vysádzame ešte aj v júli, na zber na priamy konzum od polovice septembra do polovice novembra.
Biela i červená hlávková kapusta patrí k vzácnym druhom zeleniny s vysokou výživnou hodnotou. Má vysoký obsah vitamínu C (najmä červená a kvasená), vitamínov skupiny B (predovšetkým B3 a BC), obsahuje provitamín A, vitamíny K, P, protivredový vitamín S a červená aj vitamín E. Obsahuje aj vzácne minerálne látky, aminokyseliny, antokyanové farbivá a vlákninu.
Kapusta je nízkoenergetická zelenina. Používa sa v homeopatii, pri rôznych diétach (vrátane redukčnej) a pri liečivých kúrach. Vo fytoterapii sa využíva najmä na podporu imunitného systému, nervovej sústavy, krvotvorby, na zníženie vysokého krvného tlaku a cholesterolu. Preventívne účinkuje aj proti kardiovaskulárnym chorobám. Pitie šťavy z čerstvej kapusty sa odporúča pri žalúdočných a dvanástorníkových vredoch. Podľa najnovších japonských výskumov takáto šťava neutralizuje rakovinotvorné účinky tabakového dymu. Šťava z kvasenej kapusty sa odporúča hlavne diabetikom, ľuďom s nízkym obsahom žalúdočnej kyseliny a trpiacim zápchou. Kapusta je najlacnejším zdrojom vitamínov a pri vhodnom uskladnení ju možno konzumovať čerstvú celú zimu.
Ekozáhradkári uprednostňujú predovšetkým hybridné odrody s kratším vegetačným obdobím (125 až 160 dní od výsadby priesad). Tvoria pevné husté hlávky s jemnou vnútornou štruktúrou a po dosiahnutí technologickej zrelosti sú odolné proti praskaniu, fuzáriám a hnednutiu okrajových listov.
Pri výsadbe priesad kapusty je dôležité rešpektovať zásady vzájomných susedských vzťahov - alelopatie. V susedstve kapusty by sme nemali pestovať cibuľoviny, karfiol, zemiaky ani jahody. Nevhodné je po sebe pestovať jednotlivé druhy hlúbovín a po hlúbovinách reďkovku, reďkev a čierny koreň. Saturejka a šalvia v susedstve kapusty odpudzujú mlynárika kapustového, vošky a skočky.