Predpestovanie priesad je pestovanie mladých rastlín v optimálnych podmienkach (skleník, parenisko, fóliovník) do fázy vytvorenia 3 až 6 pravých listov. Po otužení sa vysádzajú na stanovište, kde zostávajú až do zberu. Spôsoby predpestovania priesad sa volia podľa obdobia, druhu zeleniny a účelu pestovania.

Zámerom je dosiahnuť skoré úrody, pestovanie teplomilných druhov zelenín v drsnejších podmienkach, ako aj zelenín s dlhým vegetačným obdobím (napríklad zeler), respektíve získanie viac úrod na tom istom pozemku za rok. Dôležitá je tiež úspora spotrebovaného osiva. Nevýhodou je však väčšia prácnosť a tým aj vyššie náklady.

Z priesad pestujeme najmä hlúboviny (kaleráb, karfiol, kel, kapustu, brokolicu), plodovú zeleninu (paradajky, papriku, baklažán, dyňu červenú, melón cukrový, uhorky šalátové, tekvice), z ostatných šalát, zeler a pór. Získavame ich riedkou sejbou na záhony alebo do debničiek, pestovaním spojeným s rozsádzaním alebo vysievaním semien po jednom priamo do balíčkov a iných zakoreňovačov.

Priesady určené na skoré poľné vysádzanie pestujeme v skleníkoch alebo v teplých, poloteplých či v studených pareniskách. Menšie množstvo dopestujeme aj v svetlých miestnostiach pri okne.

Predpestovanie priesad riedkou sejbou je v podstate riedka sejba osiva naširoko alebo do riadkov na pripravené výsevné záhony prípadne do debničiek. Po vzídení sa rastlinky nepresádzajú, ale nechávajú sa do vytvorenia 3 až 5 pravých listov a potom sa vysádzajú na stanovište. Prednosťou tohto spôsobu je finančná nenáročnosť a jednoduchosť. Nevýhodou je, že priesady nebývajú vyrovnané, pričom vzniká odpad až 50 percent. Pri hustejšom výseve trpia hubovitými chorobami, najmä padaním klíčiacich rastlín.

Pestovanie priesad rozsádzaním je technológia, pri ktorej sa rastlinky po vytvorení klíčnych listov rozsádzajú na väčšie, pravidelné vzdialenosti. Týmto spôsobom získame vyrovnané a zdravé priesady. Majú lepší koreňový bal, pretože pri rozsádzaní sa rastlinke skráti korienok, čím je nútená vytvoriť bočné korienky. Rozsádzať možno do debničiek, pareniska, balíčkov, črepníkov, zakoreňovačov a podobne. Na predpestovanie priesad volíme kvalitný substrát. Vzdialenosť rastlín pri rozsádzaní závisí od druhu a môže byť 30 x 30 milimetrov alebo 50 x 70 milimetrov. Rozsadené priesady hneď zalejeme a za slnečného počasia zatienime.

Pri predpestovaní priesad v balíčkoch, črepníkoch a v iných zakoreňovačoch vysádzame rastlinky s vyvinutými klíčnymi lístkami do pripravených rašelinovo-substrátových balíčkov, črepníkov a iných zakoreňovačov, alebo do nich vysievame po jednom semene. Tento spôsob sa používa zvyčajne pri obaľovaných semenách alebo pri semenách s väčšími rozmermi (uhorky, tekvice, melón, dyňa). Cieľom je vytvorenie kompaktného koreňového balu rastlín, s ktorým sa vysádzajú na pole, kde sa rýchlejšie zakoreňujú a rastú bez toho, aby ich poškodil šok z presádzania.

Priesadu primerane polievame, vetráme, udržujeme požadovanú teplotu a podľa potreby prihnojujeme i tienime. Kolíkom ju občas prekypríme a vyplejeme. Pri použití kvalitných substrátov táto práca odpadá, lebo neobsahujú semená burín. Priesady skorých zelenín vetraním postupne privykáme na poveternostné podmienky vo voľnej pôde. S ich otužovaním začneme asi 14 dní pred výsadbou. Deň pred výsadbou priesady dobre zalejeme.

Priesada hlúbovín znesie bez následkov i menšie poklesy teploty pod bod mrazu, priesada hlávkového šalátu až -8 stupňov, niekedy i viac. Neotužené priesady po výsadbe na trvalé stanovište často zamrznú alebo len namrznú, čo sa obyčajne prejavuje ďalším zakrpatením rastu či predčasným vybiehaním do kvetu.

Ing. ALŽBETA VITEKOVÁ