Málokto z nich však v úspechoch vidí priamy vplyv rozšírenia únie.
"Myslím si, že hlavné prínosy nastali už pred vstupom. Samotný vstup hodnotím skôr symbolicky," povedal TASR Eugen Jurzyca, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko. Pre analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka je jeden z najväčších prínosov "značka EÚ". "Stali sme sa súčasťou väčšieho celku, ktorý je chápaný ako stabilné prostredie. Získali sme tak oveľa lepšiu reputáciu, čo sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na lepšom ratingovom hodnotení Slovenska," povedal Blaščák.
Zahraničné médiá označujú za hlavný prínos rozšírenia únie prílev kapitálu do nových členských štátov. Slovensko vlani prilákalo množstvo investorov, no sumou 27 miliárd korún v položke priame investície zaostalo za susednými štátmi. Ekonómovia však upozornili, že investorský boom mal zatiaľ viac charakter ohlasovania, než skutočných peňazí. Na tie si Slovensko musí počkať rovnako aj na ich prejavy v zvyšovaní platov a počtu pracovných príležitostí. "Očakávaný a neskôr aj reálny vstup priťahuje zahraničných investorov, a to bude ťahať nahor mzdy v priemysle. Vyššia kúpyschopnosť sa prejaví v lepšej mzdovej situácii aj v službách," predpokladá Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank.
Ak niečo ekonómovia kritizujú, tak je to budúcnosť reforiem v únii ako celku. "Existujú veľké krajiny únie, ktoré majú problémy pravdivo pomenovať príčiny spomalenia ekonomického rastu. Dúfam, že to nezasiahne aj Slovensko," povedal TASR Jurzyca. Analytika Blaščáka sklamala najmä neochota najväčších krajín, špeciálne Francúzska a Nemecka, udržať pod kontrolou verejné peniaze. "Čakal by som, že sa únia postaví k tomu problému tvrdo, zatiaľ sa však tvrdo bojovalo len proti pokutám za porušovanie paktu stability a rastu," povedal. Pakt je rozhodujúcim nástrojom na dosahovanie vyrovnaného hospodárenia únie a jeho pravidelné porušovanie považujú ekonómovia za hrozbu pre spoločnú menu. Slovensko má dnes bližšie k plneniu pravidiel paktu než mnohí pôvodní členovia únie.
