Slovenský mužský volejbal má nového majstra. Hráči VK PU Prešov vo štvrtok večer po dvojhodinovej dráme zdolali obhajcu titulu VKP Bratislava na jeho pôde 3:2, finálovú sériu vyhrali 4:2 na zápasy a prvý raz v histórii klubu majú ligové zlato. O úspechu východniarov sme hovorili s trénerom JAROSLAVOM VLKOM.

Nielen v záverečnom, šiestom stretnutí ste pôsobili dojmom, že ste o zisku titulu skalopevne presvedčený. Mýlime sa?

Nie, prehru v sérii som nepripúšťal. Najmä v domácom prostredí sme boli lepší. Naše vynikajúce obecenstvo hnalo hráčov k maximálnym výkonom. Do Bratislavy sme išli s tým, že aj v prípade neúspechu máme ešte doma možnosť opravy. Ale nechceli sme to nechať na posledný zápas, bol by príliš záležitosťou psychiky.

Prešov skončil vlani na bronzovej pozícii. Družstvo ste prevzali krátko pred začiatkom sezóny. Čo od vás vedenie klubu očakávalo?

Jednoznačne postup do finále. Neskôr sa začalo, síce potichu, hovoriť o titule. Najmä po víťazstve v základnej časti ligy a v Slovenskom pohári. Horšie ako druhé miesto by nikto nebral.

Mali ste na to vytvorené podmienky?

Na slovenské pomery veľmi dobré. Väčšina zo štrnásťčlenného kádra boli vysokoškoláci, tým sme nemali problémy s ubytovaním a stravovaním. Mohli sme - ako jedni z mála v lige - trénovať dvakrát denne. Hráči sa mohli plne koncentrovať na volejbal a tým rýchlejšie rásť.

Nový reprezentačný tréner Přidal oznámil káder na nasledujúce obdobie. Z vášho tímu je v ňom jediný hráč - Martin Sopko. Dá sa nový majster charakterizovať ako mužstvo bez hviezd, ale o to vyrovnanejšie a stabilnejšie?

Určite. Družstvo sa tri-štyri roky nemenilo, je skonsolidované. Pre viacerých hráčov je táto sezóna vrcholom, väčšina z nich končí vysokoškolské štúdium. Voči nominácii nemám výhrady, azda sa do nej mohol zmestiť ešte blokár Červeň.

Sezónou ste prešli bez zakolísania.

S prípravou sme začali až v na konci augusta, stratili sme tak niekoľko týždňov. Za pochodu sme sa zohrávali, ale družstvo sa dostalo postupne do pohody, zlepšovalo sa každým zápasom. Prvým vrcholom bolo finále Slovenského pohára. Po jeho zisku prišla menšia herná kríza, príčinou bol prehustený program. Prekonali sme ju aj preto, že chlapci mali ambíciu v každom stretnutí potvrdiť postavenie lídra ligy.

Mal váš tím slabšie miesto?

Od začiatku sezóny boli najväčším problémom nahrávači, ich mladosť, a teda neskúsenosť. V tréningoch som sa na nich zameral a oplatilo sa. Obaja takticky vyrástli a semifinále i finále play off zvládli vynikajúco.

Trochu odľahčene, dvojhodinovú drámu rozhodujúceho zápasu vaši hráči zvládli. Ale ako "prežili" náročnú cestu domov?

Našťastie, boli príliš unavení, všetci v autobuse veľmi rýchlo zaspali. Do Prešova sme dorazili až o šiestej ráno. Nejaké oslavy boli, ale na to, že sme priviezli prvý titul v histórii klubu, neboli príliš pompézne. Ale nie je to na škodu.