Spoluhráči v kabíne sa vždy tešia, že v májovom čase majstrovstiev sveta pomôžu ŽIGMUNDOVI PÁLFFYMU sfúknuť sviečky na narodeninovej torte. Piateho mája bude mať Žigo 33 rokov a je pevne rozhodnutý, že poslednýkrát bude oslavovať v slovenskej reprezentácii.
Naozaj po Viedni končíte? O necelý rok bude v Turíne olympiáda. V Nagane 1998 ste sa na ľad vôbec nedostali, v Salt Lake 2002 sa zasa slovenský tím po trápení neprebil do hlavného turnaja. Nezlomí vás ani takáto výzva?
"Nie, na svojom rozhodnutí nič nezmením. I keď nikdy nezabudnem na bezmocnosť v Nagane a do značnej miery aj v Salt Lake, kde sme nemohli dať dokopy najsilnejší tím. Ale k športu patria aj prehry, ktoré na druhej strane vyvážia víťazstvá. Napríklad to zo šampionátu v Göteborgu 2002."
Prečo vlastne končíte?
"Jednoducho, bolo dosť. Nech preberú štafetu mladší, v športe je striedanie generácií prirodzené. Myslím, že som pre slovenský hokej urobil dosť. Nemá význam to siliť. Pri hokeji musím pociťovať radosť, byť pozitívne naladený, inak to nemá zmysel. Lúčim sa s úsmevom a v dobrom. Je milé, že s reprezentáciou končím práve vo Viedni, kde som prvýkrát hral na šampionáte A-kategórie. Asi to tak má byť."
Pamätáte si na rok 1996? Chodili ste po Stadthalle dosť namosúrený.
"Prišiel som po svojej tretej sezóne v New York Islanders, ktorú som prvýkrát odohral celú, dal som v nej 43 gólov. Cítil som, že som sa konečne v NHL presadil a chcel som to dokázať aj v národnom tíme. Frfľal som, že ma tréner Július Šupler nevyužíval na ľade častejšie. Bola to normálna túžba mladého hráča, rovnako však s odstupom času chápem trénera. Dnes som oveľa vyrovnanejší."
Znamená to, že jazdíte aj pomalšie autom a už neatakujte tristovku na diaľnici okolo Piešťan?
"(Smiech). Prisahám, že jazdím pomaly. Nastavím si v aute tempomat na stotridsať a nikam sa neponáhľam. Je pravda, že keď som sa preháňal na porsche, vytvoril som osobný rekord 308 kilometrov. Ale už nemám ani porsche, ani takéto ambície. Som dobrý šofér. Neznamená to na trojku ako známka v škole, ale na jednotku. Rešpektujem predpisy, ak uznám, že policajt má pravdu, bez prieťahov zaplatím pokutu. Je to veľmi zriedka."
Ste spokojný s uplynulou sezónou v pražskej Slavii?
"Nemôžem byť, lebo tím mal vyššie ambície, v play off sme vypadli nečakane skoro s Libercom. V Prahe sa mi však páčilo, veď som mal pri sebe starého priateľa Jožka Stümpela."
Čo pre vás znamená Jozef Stümpel?
"Veľmi veľa, v hokeji i v živote. S Jožom sme začínali ako juniori v Nitre, po rokoch sme sa stretli v NHL v jednom tíme Los Angeles Kings. Veľmi ťažko som znášal, keď ho pred troma rokom vymenili z Los Angeles do Bostonu. Jožo má skvelú časovanú prihrávku, periférne videnie, dobre číta hru, je nezištný ako celá jeho dobrácka duša. Vieme o sebe naslepo. Jozef je slovenský hokejový David Beckham. Navyše, rozumieme si aj mimo ľadu, nepotrebujeme na to veľa slov."
Prečo v NHL v minulosti vždy nedoceňovali jeho kvality?
"Viem to veľmi dobre, no nič sa s tým nedá robiť. Uprednostňovali radšej domáceho alebo Kanaďana."
Našli ste si obľúbené miesta v Prahe?
"Staromestské námestie."
Ste voľný hráč. Kde budete hrať v budúcej sezóne, keď sa nezačne NHL?
"Naozaj neviem. Možno vo Švajčiarsku, možno nikde. Možno skončím s hokejom a pozriem si zaujímavé miesta sveta, na čo som doteraz nemal čas."
Nezlákajú vás bohaté ruské kluby podobne ako Jaromíra Jágra?
"Rusko určite nie. Tamojšia životná úroveň ma odrádza, i keď chápem mnohých hokejistov, že si tam idú zarobiť, lebo myslia na svoje deti."
Kto má väčší podiel viny na tom, že sa pre výluku neodohral celý ročník NHL a otázny je aj ten budúci?
"Keby bolo na mne, vymenil by som šéfa klubov Bettmana i zástupcu hráčov Goodenowa. Ako mohli dopustiť, že taký kolosálny biznis sa zastaví! Tam nejde o malé peniaze. A títo páni sa stretli raz za čas, krátko podebatovali a potom dlho nič. Žiadal som od nich viac zaujatia pre hokej a tým aj peniaze. Hráči sú vlastne bezmocní."
Na predchádzajúcich šampionátoch slovenský tím dosť často doplácal na vylúčenia. Padla o tom v kabíne reč pred viedenským šampionátom?
"Samozrejme, každý z nás je profesionál a dobre si uvedomuje, že zavážiť môže každá chybička. Najmä keď rozhodcovia pískajú dosť úzkostlivo. Musíme viac korčuľovať, lebo z nedostatku v tomto smere vyplývajú vylúčenia v snahe neskoro zastaviť súpera."
Akú stravu uprednostňujete pred ťažkým zápasom?
"Niečo ľahšie a potom cestoviny."
Zvyknete si zaspomínať na zlato z Göteborgu?
"Sem-tam som si pozrel videozábery zo zápasov majstrovstiev sveta a zakaždým mi po tele prebehli zimomriavky. Bolo to úžasné. Hokej v máji spojil všetkých Slovákov. Polovica hľadiska haly Scandinavium vo finálovom zápase s Ruskom bola naša, na druhý deň nás v Bratislave vítal päťdesiattisícový dav. Pre takéto momenty sa oplatí žiť a človek sa vždy rád vracia do reprezentačného tímu."
Snom každého hokejistu v NHL je zdvihnúť raz nad hlavu slávny Stanley Cup. Vy?
"Pochopiteľne, aj mojím. Chápem českého brankára Dominika Haška, že kvôli nemu pred štyrmi rokmi prestúpil z Buffala do Detroitu, kde mal väčšiu pravdepodobnosť v závere kariéry vybojovať trofej. Ja však nepociťujem potrebu vyhrať Stanley Cup stoj čo stoj. Hokej ma baví, hrám pre divákov."
V skalickom drese bol Ziggy Čiki
"Pobavilo ma, keď v amerických novinách svietili výrazné titulky Ziggy, ktoré možno navodzovali agresívnu hrozbu z jeho hokejky pre súperov. V skalickom detstve i ho každý volal jemnejšie - "Čiki", hovorí otec Žigmund Pálffy. Žigmundom bol aj jeho otec, hokejista Žigo je v rode Pálffyovcov Žigmundom tretím.
Čiki začínal v Skalici s futbalom. Štadión s trávnikom bol rovno pod oknami jeho paneláku zimák na dokopnutie loptou.
Vtedajší mládežnícky tréner Zbyněk Černý povedal, že na futbal mal podobný talent ako v hokeji. Magnety na nohách, po nečakaných kľučkách neomylne pálil góly.
"Vždy bol o hlavu menší než ostatní. Z hokeja sa vracal často nešťastný, že ho odstrkujú, lebo korčuľovať veľmi nevedel. Ale do šance sa dostal vždy", hovorí matka, ktorá sa mu najviac zavďačila krupicovou kašou.
Pre hokej ho definitívne získal tréner Rampáček, piataka Žiga vybrali do hokejovej triedy. "V jednom žiackom zápase dal neuveriteľných deväť gólov.". Po skončení základnej školy si našiel blízke učilište v Skalici, kde sa vyučil za kuchára. "Školu som však veľmi nebaštil, vždy som chcel byť hokejistom. Ale celkom ma to bavilo. Záverečnou skúškou bolo pre mňa čevabčiči", nezabúda Žigo.
Povedali o Žigovi
Peter Šťastný
"Talent, aký sa nerodí každý deň. Je vyslovene predurčený na hokej. Pred dvoma rokmi som v jednom interview mal Žiga porovnať s Brettom Hullom, Američania si tiež kládli otázky okolo generačnej výmeny. Bret Hull má so Žigom spoločné to, že okrem gólového inštinktu má aj dar rozohrávača s fantáziou. Skvelé ruky, prehľad srdce. Pálffy je navyše uvoľnený, srší z neho radosť, ktorú zvonku nevidno ako tvrdú robotu."
Miroslav Šatan
"Žigo je magnet, ktorý vždy vnesie do kabíny smiech."
Jerguš Bača
"Aj v najvypätejších situáciách vie nenapodobiteľne uvoľniť atmosféru. Nikdy nezabudnem ako v semifinále MS 2002 so Švédskom vyprevádzal Petra Bondru na trestné strieľanie: ‚Nebuď v strese, Bolek, idem za tebou.' Napätie poľavilo a sám Žigo poslal puk Salovi presne do vinkla."
