Tri koaličné strany majú v 200-člennej snemovni 101 poslancov. Stačí, ak jediný z nich pre vládu nebude hlasovať a ťažko vyjednaná vláda Jiřího Paroubka skončí ešte skôr, ako poriadne začala.
Lojálnosť všetkých koaličných poslancov pritom zďaleka nie je istá. Slabým článkom je najmä hlavná vládna strana ČSSD. Je rozdelená na niekoľko znepriatelených záujmových skupín. Štyria až šiesti sociálnodemokratickí poslanci naznačujú, že vládu v parlamente nepodporia, ak nebudú splnené ich špecifické požiadavky.
Mená nespokojencov nie sú prekvapením. Väčšina z nich hrá tú istú hru už od vzniku vlády Vladimíra Špidlu v lete 2002. Patria k ľavému krídlu sociálnej demokracie a zároveň k prívržencom bývalého premiéra Miloša Zemana. Neformálnym lídrom nespokojencov je Zemanov minister zahraničia Jan Kavan.
Kavan je jednou z najkontroverznejších postáv českej politiky. Bývalý emigrant dodnes nedokázal uspokojivo vysvetliť svoje kontakty s ŠtB. Niekoľkokrát ho prichytili pri klamstvách a početné korupčné škandály na ministerstve z obdobia jeho vládnutia stále vyšetruje polícia. Napriek tomu bol veľmi urazený, keď mu Špidla v jeho vláde post ministra zahraničia už neponúkol.
Kavan sa postupne stáva v ČSSD marginálnou osobou. Význam mu zabezpečuje iba rozloženie síl v parlamente. Nečudo, že chce využiť každú situáciu, keď jeho cena a vydierací potenciál prudko vzrastá.
Teraz napríklad požaduje väčší vplyv sociálnych demokratov na tvorbu zahraničnej politiky a dosadenie jemu blízkych ľudí na ministerstvo zahraničia. V pozadí požiadavky je Kavanova nenávisť voči súčasnému ministrovi zahraničia, ľudovcovi Cyrilovi Svobodovi.
Okrem toho, že Svoboda sedí v kresle, ktoré malo podľa Kavana patriť jemu, si to súčasný minister u svojho predchodcu pokazil najmä tým, že z úradu odstránil pochybné postavy Kavanovej éry a inicioval vyšetrovanie jeho afér.
Obaja sa navyše rozchádzajú v prioritách českej zahraničnej politiky. Pre tradičného ľavičiara Kavana je neprijateľná Svobodova príliš prozápadná a proamerická politika a zohľadňovanie otázky ľudských práv vo vzťahu k diktatúram, akými sú Kuba či Čína. Pre tieto režimy mal Kavan naopak vždy značné pochopenie.
Sám zahraničnú politiku vždy viac chápal ako nástroj na podporu exportu za každú cenu, čo je napokon typické aj pre ekonomické loby blízke ľavému krídlu ČSSD.
