Za dlhé poradovníky môžu vysoké ceny. Umelé kĺby sú drahé a poisťovne preto nemocnice obmedzujú.
BRATISLAVA - Na ortopedické operácie sa už aj u nás čaká roky. Ľudia, ktorí potrebujú vymeniť kĺb za umelý, čakajú na operáciu aj dva roky. Najdlhšie čakacie lehoty sú v Bratislave, najkratšie v Košiciach. Pacienti v akútnom stave na operácie nečakajú. Chronických pacientov je však neporovnateľne viac.
Za dlhé poradovníky môžu vysoké ceny. Umelé kĺby sú drahé a poisťovne preto obmedzujú nemocnice buď sumou, ktorú môžu za mesiac na operácie minúť, alebo počtom pacientov, ktorých môžu prijať. Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Kafúnová upozorňuje, že dlhé čakacie listiny závisia aj od kapacity nemocníc.
V praxi však nemocnica odoperuje rýchlejšie pacientov poisťovne, ktorá jej ponúkne výhodnejšie podmienky. Lekári hovoria, že rýchlejšie sa na operáciu dostanú poistenci Sidérie a Dôvery.
Najdrahšie a medicínsky najnáročnejšie sú implantácie totálnych endoprotéz bedrových a kolenných kĺbov. "Sú vyhotovované presne na mieru pacientom so závažnými ochoreniami," povedala Kafúnová. Pacientom ich podľa nej implantujú hneď po ich vyhotovení a čakacie listiny nie sú.
Nemocniciam môžu pomáhať sponzori, ktorými sú často práve pacienti. Ako použijú ich dary, ministerstvo zdravotníctva nekontroluje, rozhodujú o tom samotné nemocnice.
Z piatich najväčších slovenských nemocníc systém sponzorských darov funguje len v ružinovskej nemocnici v Bratislave, kde sú dve kliniky zamerané na implantáciu endoprotéz. Darované sumy sa pohybujú nad hranicou 10-tisíc korún. V banskobystrickej nemocnici je napríklad sponzorstvo zakázané.
Ministerstvo sponzorstvo nemocníc neodsudzuje. "Je to legálna možnosť, ako zdravotnícke zariadenia získavajú finančné prostriedky. Vo svete je to bežný postup, ktorý je prevažne používaný bohatými mecenášmi," povedal hovorca ministerstva Karol Farkašovský. Ak však nemocnica žiada dar za ďalší diagnostický, alebo liečebný postup, urýchlenie operácie, či drahší implantát od "občanov, ktorých označiť za mecenášov nemožno, môžeme to považovať za porušenie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti".
Primár II. ortopedickej kliniky v Ružinove hovorí, že z peňazí, ktoré im pridelia poisťovne, by klinika dokázala urobiť asi 25 až 30 totálnych náhrad kĺbov za mesiac. S pomocou darov sa ich počet zvýšil na 40 až 45. Klinika má kapacitu na 60 takýchto operácií.
Zástupkyňa riaditeľa Katarína Sedláková povedala, že ide väčšinou o dary viazané na určitú kliniku alebo oddelenie. Vedúci oddelenia navrhuje, na čo sa použijú. "Sledujeme len to, aby bol dodržaný účel uvedený v zmluve, napríklad na zlepšenie zdravotníckej činnosti, na nákup prístrojov a podobne. Dary sa môžu využívať aj na úhrady zdravotných pomôcok, vrátane endoprotéz, ale aj na ošetrovanie dekubitov, matrace."
Právne podľa nej nie je možné, aby človek, ktorý dá dar, bol v poradovníku uprednostnený. Pripustila, že nie je možné vylúčiť možnosť zneužitia, keď sa za dar ponúka, alebo vyžaduje služba. Vedenie nemocnice robí kontroly. Či pacient dáva dar pred alebo po operácii, to nemocnica nesleduje. Sedláková si myslí, že by to malo byť "skôr po operácii pacienta alebo príbuzného, aj takto sa dá vyjadriť ocenenie alebo pomoc pracovisku". Dodala, že pre tzv. "sivú" ekonomiku predpokladali iný priestor, nie v darovacích zmluvách. Tvrdí, že ak darca chce, môže požiadať o vrátenie peňazí.
Čo prepláca poisťovňa
* endoprotézu, liečbu
Čo platí pacient
* služby v nemocnici - 50 korún na deň
Darovacia zmluva
* suma, ktorú sa pacienti rozhodnú nemocnici darovať, sa pohybuje od 10-tisíc korún, firmy od 100- do 200-tisíc korún,
* náhrada kĺbu nesmie byť podmienená sponzorským príspevkom,
* pacient, ktorý dar nedal, musí byť ošetrený rovnako ako ten, kto príspevok dal,
* pacient môže požiadať súd o zrušenie zmluvy a vrátenie peňazí, iba v tom prípade, ak sa nemocnica alebo lekár nemocnice správali k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušili dobré mravy.
