pripravuje návrh, aby sa dôchodky nezvyšovali všetkým o rovnaké percentá.
Dnes sa penzie zvyšujú o percento rovné súčtu polovice inflácie a polovice rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ministerstvo chce navrhnúť, aby sa vyššie dôchodky zvyšovali len v závislosti od inflácie, teda o menej.
Otázne je, ktoré dôchodky by tými vyššími boli. Podľa ministra Ľudovíta Kaníka "pracovne uvažujú" o dôchodkoch na úrovni priemernej mzdy (za vlaňajšok 15 825 korún) , prípadne niekdajšieho maximálneho dôchodku, čiže 9-tisíc korún.
Členovia parlamentného výboru pre sociálne veci, bez ohľadu na politickú príslušnosť, považujú zmenšenie dôchodkových rozdielov za potrebné. Podľa Evy Černej z ANO niekto predsa nemôže byť "v úplne inom finančnom režime" preto, že do penzie odišiel o deň skôr. "Ľudia za to, ako sa systém nastavil, nemôžu."
"Keď nič nespravíme, nožnice sa budú otvárať," povedala Klára Sárközy z SMK. Napriek tomu by nebola rada, keby "sme siahli na valorizáciu dôchodkov". To, aj keď nepriamo, podľa nej už vlani parlament urobil, keď každému dôchodcovi priznal 1000-korunový príspevok.
Aj predseda výboru Július Brocka z KDH navrhol, aby sa vyššie dôchodky zvyšovali o menej ako ostatné, ale o pevnú sumu, teda v korunách, nie percentách.
Minister to však označil za "rovnostárske riešenie".
Ministerstvo si podľa hovorcu Martina Danka uvedomuje rozdiely, ktoré dôchodková reforma "vyvolala". No "isté napätie v spoločnosti", najmä pokiaľ ide o ľudí, ktorí do penzie odišli tesne pred 1. januárom 2004, podľa Danka nie je dôsledkom reformy, ale najmä nespravodlivosti starého systému.
Dvojako by sa dôchodky mali zvyšovať od 1. januára 2006. Černá by to urýchlila. Danko tvrdí, že "vzhľadom na čas, ktorý Sociálna poisťovňa na prípravu valorizácie potrebuje, to už ani nie je možné".
(joč)
