Kam s mŕtvymi? Táto dôležitá otázka trápila cirkevných vodcov Prešporku, dnešnej Bratislavy, v roku 1701. Dostali však nápad: pod Dómom sv. Martina postavili novú kryptu ako miesto posledného odpočinku duchovných osobností a honorácie mesta. Vtedajší vchod je síce dnes zamurovaný, no prístup umožňuje nový vchod z južnej kaplnky, čo je však jedinečné privilégium. Návštevníkom, ktorým sa dostalo tejto cti, padnú do očí nemecké nápisy na náhrobných kameňoch a pamätných tabuliach. Až do roku 1919 žilo na okolí mnoho po nemecky hovoriacich obyvateľov a v čase pochovávania, v 18. storočí, bola úradným jazykom nemčina - to vysvetľuje nápisy. Okrem krypty sa pod kostolom nachádza hrobka grófskej rodiny Pálffyovcov a arcibiskupská hrobka. Mimo múrov Dómu postavili v 17. storočí kryptu pre členov rádu jezuitov. Každá šachta v hrobke je zapustená dva metre do hĺbky múra a označená číslom. Vďaka tomu vieme aj dnes, ktorého nebožtíka tam pochovali. Ich telesné ostatky sa však od rozpadnutia rakiev v 16. - 17. storočí nachádzajú v karneri, kostnici zapustenej do zeme. Tým vzniklo ďalšie miesto pre nové pohreby v krypte, lebo aj v súčasnosti sa využíva na tento účel.
Teraz je ale načase opustiť ríšu mŕtvych a vydať sa na namáhavý výstup po 234 schodoch úzkeho točitého schodiska. A sme tu: priestor veže vypĺňa nádherný zvuk zvonov. Prístup až do špičky veže bohužiaľ nie je možný, ale už vo zvonici odmení udychčaného zvedavca nádherný panoramatický výhľad. Zvonicu postavili v 18. storočí z dubového dreva. Celkovo osem zvonov vytvára neuveriteľný zvuk. Najstarší zvon pochádza z roku 1674 a je dielom rakúskeho odlievača kanónov a zvonov Balthasara Herolda. Ostatných sedem zvonov vyrobili vo Viedni, Poľsku, Prahe, Budapešti a na Ukrajine. "Najstarší zvon je zároveň najväčší. S priemerom 1535 milimetrov, výškou 1597 milimetrov a celkovou hmotnosťou 2513 kíl prekonáva svojich bratov," oznamuje statik Vladimír Kohút. Po celých dvesto rokov verne slúžil, no potom sa prejavili výrazné známky opotrebovania. Preto ho v roku 1874 otočili o 45 stupňov, aby obyvatelia Bratislavy mohli ešte počuť jeho silný hlahol. Patrí k najcennejším európskym zvonom a svojím zvukom rámoval osem kráľovských korunovácií, čo pripomína aj dnes kópia takzvanej svätoštefanskej koruny vo výške 85 metrov na špičke veže. Po údere blesku v roku 1839 bol dóm 20 rokov bez veže, ale od roku 1859 opäť vytvára panorámu slovenského hlavného mesta.
Eric Langsch, Michael Hering, Branislav Kollár, Igor Koška, Daniel Bažány
