ofantastickej literatúry.

Nesvadba vyštudoval medicínu a bol zakladateľom skupinovej psychoterapie v českých krajinách. Zaoberal sa ňou až do roku 1990.

Vo svojich knihách nadviazal na tradíciu filozoficky a sociálne ladenej prózy Karla Čapka a Jana Weissa a stal sa zakladateľom literárneho prúdu, ktorý v českej fantastike neskôr ovládol osemdesiate roky. Jeho prózy na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, Tarzanova smrť, Einsteinov mozog a Výpravy opačným smerom, sa stali míľnikom vo vývoji českej literárnej fantastiky.

Nesvadba bol činný aj ako dramatik a prekladateľ, je autorom niekoľkých divadelných a rozhlasových hier, filmových námetov a scenárov.

Podľa spisovateľa Ondřeja Neffa kľúčovým románom v Nesvadbovej tvorbe bol nefantastický Dialóg s doktorom Dongom (1964), v ktorom išlo o medzicivilizačný dialóg v zmysle konfrontácie kultúr. Za vrchol jeho špekulatívnej tvorby tejto doby označuje Neff román Bludy Erika N. (1974).

S politickými otázkami sa vyrovnával v diele, ktoré malo zložitý osud. Začal na ňom pracovať v roku 1967, po niekoľkých stretnutiach s cenzúrou vyšlo až v roku 1991 pod názvom Prvá správa z Prahy. Aj jeho posledné dielo, román Peklo Beneš (2002), bolo politicko-filozofickou fikciou. Uvažoval tu o osude malého národa uprostred veľmocenských hier. V posledných rokoch života zmýšľal písať pamäti, k tomu však už neprišlo. (čtk)