čiť, že zmeny sú nutné, ako ich na zmeny pripraviť aj ako ich pre ne nadchnúť. V tejto súvislosti sa spomína aj pain-management - alebo doslova liečba bolesťou či šokom.

Takéto metódy sa používajú napríklad vtedy, keď sa nedarí presvedčiť zamestnancov o potrebe zmien. Veď ako by ste vysvetľovali svojím podriadeným, že je nutné reorganizovať alebo reš-trukturalizovať firmu vtedy, keď máte obrovské množstvo zákazníkov, výroba beží na plné obrátky a všetci výborne zarábajú?

Kurióznym spôsobom si v takejto situácii pomohla firma

Boeing. Napriek výbornej situácii boli manažéri presvedčení o nutnosti urobiť zmeny, aby úspech nebol krátkodobý a firma mohla prosperovať aj v budúcnosti. Nedokázali však o opodstatnenosti svojich analýz presvedčiť zamestnancov. Rozhodli sa preto, že si pomôžu dobre pripravenou fik-

ciou. Dali nakrútiť film, ktorý vyzeral ako dokument o krachu firmy o 5 rokov. Vo filme bolo vidieť frustrovaných prepustených ľudí a na základe analýz odborníci vysvetľovali, čo firma zanedbala v predchádzajúcom období a čo ju priviedlo do neudržateľnej situácie. Film pôsobil veľmi autenticky a zamestnancov doslova šokoval.

Ďalším nástrojom, ktorý odborníci používajú na ilustráciu faktu, že zmena v zásade prináša zlepšenie je príbeh o chrobákovi nosatcovi. Začiatkom 20 storočia sa na americkom juhu premnožil chrobák nosatec. Začal ničiť bavlníkové plantáže a farmári utrpeli ťažké straty. Aby boli schopní spamätať sa, museli začať pestovať podzemnicu alebo sóju. Skúšali chovať aj prasce, dobytok a hydinu a nakoniec mnohí zarobili na svojej 'skaze' viac ako keby stále pestovali bavlnu. A tak postavili nosatcovi pomník a naň vyryli nápis: "S hlbokou vďakou chrobákovi nosatcovi a všetkému, čím prispel k našej prosperite."