V Nitre vzniká veľká "slovenská" koalícia strán HZDS-Smer-KDH-SDKÚ. V Banskej Bystrici i v Žiline sa zase prejavilo rozdelenie opozície, a Smer bude zrejme súperiť s HZDS. V Bystrici sa navyše HZDS dohodlo s vládnymi stranami.
Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že skúsenosť z regionálnej politiky môže "prispieť k obrusovaniu hrán" medzi stranami, ale nemyslí si, že bude dominantnou pri vytváraní vládnej koalície po parlamentných voľbách, ktoré budú na budúci rok.
Politici väčšinou tvrdia, že medzi koalíciami v regiónoch a vládou na centrálnej úrovni nie je priama súvislosť.
Poslanec SDKÚ Roman Vavrík si myslí, že ak by s niektorou stranou boli negatívne skúsenosti na regionálnej úrovni, môže to ovplyvniť výber budúceho partnera do vlády.
Poslanec HZDS Tibor Mikuš zase povedal, že ak dialóg funguje v regiónoch, mal by sa prejaviť aj v parlamentných voľbách. Uvedomuje si však, že to vždy nemusí platiť.
Ojedinelou bude koalícia v Nitre, kde sa spojili vládne strany s opozíciou proti SMK, ktorá vďaka volebnému systému obsadila väčšinu v župnom zastupiteľstve (HZDS v Trenčíne preto napríklad obsadilo celý regionálny parlament). Predseda SMK Béla Bugár hovorí, že "ide o hru na city ľudí". Podľa Bugára toto spojenie v ľuďoch vyvoláva presvedčenie, že sa "Slováci spojili a ideme ich voliť".
Podpredseda KDH Pavol Minárik hovorí, že slovenské strany sa správajú pragmaticky a "nejde o žiadnu protimaďarskú snahu". Generálny manažér Smeru Igor Federič povedal, že je to len výsledok doterajšieho pôsobenia SMK. Mesežnikov nepovažuje za šťastné, keď stmeľujúcim faktorom strán je ich etnická blízkosť.
V niektorých krajoch sa dá pozorovať snaha Smeru dohodnúť sa so SNS a HZD. Mesežnikov si myslí, že ide o vynútený postoj, lebo HZDS Smer odmietlo. Spájanie sociálnodemokratického Smeru s pravicovou SNS je podľa neho otázne.
Predseda SNS Ján Slota potvrdil tendenciu spojenectiev so Smerom, ale nič ešte nie je uzatvorené. Vo štvrtok by sa mal stretnúť so šéfom Smeru Robertom Ficom a "tam by mali byť dohodnuté konkrétne veci".
V prvých regionálnych voľbách v roku 2001 dosiahla účasť v prvom kole voľby županov a regionálnych zastupiteľstiev len 26 percent. Politici si myslia, že teraz budú voľby pre občanov zaujímavejšie, lebo regióny už majú podstatne viac peňazí i väčšie právomoci v oblasti školstva, zdravotníctva alebo cestnej dopravy.
Dôvodom nízkej účasti vo voľbách bola aj slabá informovanosť. Mesežnikov si myslí, že účasť by tentoraz mohla presiahnuť hranicu 30 percent. Všetko však podľa neho závisí od mobilizácie voličov politickými stranami.
Strany zatiaľ nehovoria, aké sumy vyčlenia na kampaň. Ak strana pôjde do volieb aj s kandidátom na župana, voľby budú pre ňu drahšie. Podľa Vavríkovho odhadu to môže byť až desaťnásobne viac.
