mu však všetko vyfučí z hlavy, pretože idú reklamy. A hlavne preto, lebo medzi milovanou obrazovkou a ním je neprekonateľná stena. Stretnutie nehrozí. Nikto nemusí vstávať z kresla.

Prísne rozdelenie na javisko a hľadisko je naozaj príjemné a pohodlné. Veď ani rodiny sa nemajú miešať. Pekne svoji so svojimi, inak sú len problémy. A z roboty na squash a potom rovno domov, ochotníctvo sa dnes už robiť nedá. Je proste taká doba. Divák si sedí na stoličke, v tme mu nevidieť ani do tváre. Je v bezpečí. S prvým zvukom predstavenia Krvavý kľúč sa zamrví. Vchádzajú postavy a bezpečná zem nikoho medzi hľadiskom a javiskom je definitívne preč.

Potom zažije už len samé nespratnosti. Stepujúce pokušenie mu skočí na nohu, jačanie rybára sa zareže prihlboko do uší, baba jaga sa mu nechtom obtrie o plece. Modrofúz naňho strnulo hľadí cez okuliare, stredná princezná sa namiesto repliky len pousmeje. Po parketoch javiska tliapkajú vyzlečené chodidlá všemožných tvarov a odtieňov, otlčené, hladké, široké palce aj jemné kostičky.

Divák znepokojene pohýbe svojimi prstami na nohách zavretých v topánkach. Čo ten herec zabudol text? Veď normálne počuť šepkárku. Tá šepkárka je samostatnou postavou, či čo? Je to chyba alebo druhý plán? Návštevník divadla sa nakoniec vykašle na špekulácie. Opatrne si vydýchne - možno až tak neprekáža, že mu chýba gombík a v zime pribral tri kilá.

Požiarnik objektu, naopak, znervóznie - chcel by už ísť domov, ale diváci sú odrazu akísi rozdrapení. Nechcú opustiť sálu, ktorú si predsa kúpili vstupenkou len na dve hodinky. Vysedávajú si tam a debatujú, ako keby boli na návšteve u známeho, ktorý sa práve vrátil z ciest. Kým sa diváci rozprávajú sediac na kuse kulisy a herci sa trúsia po hľadisku, v sále prebieha nenápadná zmena: zo šepkárky je postava, z nevýhody výhoda, spoza biľagu presvitá znak príslušnosti k stavu. Z bezdomovcov je skupina. Má svoj artikel. Je to príbeh z ciest. Ale pozor, je len pre odvážnych. Môže sa stať, že ti niekto siahne na kľúčik.

Tak je to. Byť v divadle, na to dnes nemá každý. Keď sa bojíš, radšej zostaň doma pri televízore.

Autor: Zuzana V. Očenášová