n príbeh sa stal motívom malieb Jany Farmanovej. Obidvaja do prvého mája vystavujú v šamorínskej synagóge At Home Gallery a v susediacej bývalej židovskej škole prestavanej na Dom umenia.

Možno mnohí nevedia, ale Ofélia patrí k najcitovanejším shakespearovským motívom, s jej tragickým príbehom poníženej a opustenej ženy, oklamanej bratom, otcom, milencom i celou dvornou suitou. Ako symbol tichého ženského šialenstva sa stala fascinujúcim objektom nielen pre anglických prerafaelistov, ale aj pre neskorších freudovcov či zástancov súčasných feministických teórií. Odvrhnutá, šialená, utopená - táto tragická triáda, známa dokonca z väčšiny slovenských balád, pravdepodobne podnietila slovenskú výtvarníčku Janu Farmanovú k vlastnej interpretácii tohto príbehu.

Na štyroch maľbách vidíme vodou unášajúce telo Ofélie, ktorej výraz síce vyžaruje stoickú vyrovnanosť, ale keďže poznáme príbeh, vieme, že táto tvár je metaforou všetkých tých zvláštnych narážok a špecifických posolstiev o mladosti, nevinnosti, panenstve a na strane druhej o sexualite, vášni či šialenstve.

Tento vypätý príbeh Jana Farmanová podáva cez jemnú a krehkú maľbu. Hladina vody a tvár Ofélie sa identicky v každej maľbe opakuje, len iná farebná intenzita, iná kombinácia a expresivita gesta sa menia od obrazu k obrazu. Práve tento expresívny, ale pritom senzuálne delikátny spôsob maľby je sám osebe zraniteľný.

Q vystavil Dianu v štyroch obrazoch. Do veľkej haly s kozubom ich nainštaloval tak, aby pripomenuli portrétnu obrazáreň ktoréhokoľvek šľachtického sídla. Dva nad kozubom ako reprezentatívne obrazy mocných dám "v zbroji" a dva intímnejšie portréty na bočných stenách. Prvé dva sú o reprezentácii, takže ich postoj, gesto a výraz sú podmienené tomuto zámeru. Ženy lovkyne v dobovom odeve sú strohým realistickým štýlom zobrazené v typickom víťaznom postoji.

Naopak, expresívne portréty sú skôr o konkrétnej tvári a potom, cez ňu, o význame farby a maliarovho gesta ako nástroja "psychomaľby". Q je výborný maliar. Aj keď typ maľby, ktorý na Slovensko priniesol, je v poslednom čase rozšírený módny trend, v tej kvalite, akou sa predviedol v Šamoríne, sa stretneme len zriedka.

Kurátor Dušan Brozman mal šťastnú ruku pri výbere týchto dvoch autorov. Dvojhlasný príbeh o žene namaľovaný Janou Farmanovou a Igorom Korpaczewským nie je len príbehom prerozprávaným raz maliarkou a v druhom prípade maliarom. Lebo keď sa lepšie prizriete, nie je to ani o mocnej Diane a slabej Ofélii v ich prvoplánovej polarite víťazstva a prehry. Na takto položenú otázku, kto je vlastne víťazkou a kto "lúzerkou", neodpovedajú. Nechávajú to na nás.

Autor: BEATA JABLONSKÁ(Autorka je výtvarná kritička)