Zuza Ferenczová (1977), absolventka dramaturgie na VŠMU Bratislava, v súčasnosti pracuje ako manažérka a dramaturgička spoločnosti Allegra production a dramaturgička Festivalu arteterapie Divadla z Pasáže v Banskej Bystrici. FOTO - DAVID OLLERTON

"Keďže mladí začínajúci autori u nás nemajú dosť publikačných možností, považujem fenomén menom Koloman Kertész Bagala za zázrak. Ešte som ho však nestretla, a preto dúfam, že je naozaj skutočný," hovorí ZUZA FERENCZOVÁ. So svojou poviedkou Náhodný telefonát o druhej po polnoci vo vzťahu Karola a Zuzy obsadila v literárnej súťaži Poviedka 2005 druhé miesto, získala Cenu denníka SME a podobne ako všetci finalisti aj možnosť publikovať vo vydavateľstve L.C.A. svoju knihu.

Máte pre ňu v zálohe dosť textov?

"Nemám žiadne. Rozhodla som sa, že napíšem román. Taký kratší. Bude sa volať Angličan a blázniví psi."

Ako a kedy ste sa dozvedeli o svojom umiestnení v súťaži?

"Vlado Janček mi napísal esemesku zo slávnosti otvárania obálok. A potom mi telefonoval pán Bagala. On skutočne zavolal každému z jedenástich finalistov osobne."

Pamätáte si svoje prvé uverejnené poviedky?

"Neexistujú. Písala som len divadelné kritiky pre Domino fórum a Javisko."

Vraví sa, že v súťaži sa autori snažia trafiť do predpokladaného vkusu poroty. Čo vy na to?

"Porotu tvorí určitý počet konkrétnych ľudí a to, že píšuci poznajú (alebo si to myslia) ich literárny vkus, by som brala ako pozitívny jav. Ak píšete do súťaže kvôli tomu, aby ste vyhrali, prečo by ste nemali urobiť všetko, čo je vo vašich silách? Nakoniec sa aj tak ukáže, či máte aj na viac, alebo je vašou hranicou triafanie sa do vkusu šiestich cudzích ľudí."

Akú úlohu vo vašom živote predstavuje písanie?

"Veľkú. Existuje niekoľko desiatok kníh a tisícky viet, ktoré napísali iní a ja im to strašne závidím."

Protagonistka vašej poviedky sa volá Zuza. Ste to vy?

"Nie. Je to Z-u-z-a. Tú poviedku som napísala na oslavu tohto mena. Ktokoľvek ma volal kadejako - Zuzana, Zuzanka, Zuzka, Zu, Zúz, Zuzu, Zsuzsa, Zsuzsika, Zsubr, Zuzo, Uzu. Nemala som svoje meno priveľmi rada a trvalo mi takmer tridsať rokov, kým som mu prišla na chuť. Zuza. Konečne mám pocit, že mi je akurát."

Niekomu sa to môže zdať triviálne.

"To mi je jedno. Poviedka je oslavou tých štyroch písmen. Snažila som sa ich tam vopchať, koľko sa dalo."

Čo si myslíte o autobiografickej tvorbe?

"Súhlasím s Ivanom Kadlečíkom, ktorý napísal, že je skutočne náročné žiť tak, aby sa o tom dalo písať. K tomu musíte mať parádne vymakané podmienky. A talent na život."

Keby ste mali jedným výtvarným dielom ilustrovať vašu poviedku, čo by ste navrhli?

"Fotorealizmus, maľba, veľké plátno, veľký detail, žiarivé sýte farby."

Súhlasíte s názorom "vašej" Zuzy, že si treba vybrať radšej povolanie, pri ktorom sa viac trpí?

"Niekedy rozhodne áno. Vtedy mám pocit, že profesijný kontext, ku ktorému som sa zhlukom náhodných okolností dopracovala, je pre dnešný svet príliš luxusný."

Čo by ste v tých chvíľach chceli robiť?

"Predstavujem si, že by som mala ísť liečiť deti v pazúroch niektorej z tých neuveriteľne absurdných civilizačných chorôb, trpieť pri tom ako kôň a po večeroch sedieť na schodíkoch bungalovu a melancholicky sa pozerať do diaľky. Alebo robiť automechanika a mať nechty čierne od oleja."

Je tento druh poviedky, vtipnej a dôveryhodnej konverzačky, charakteristický pre vaše písanie?

"V spomínanom románe by som radšej viac zliala dokopy priamu reč a deskriptívnu vetu."

Sú témy, do ktorých by ste sa nepustili, mantinely, ktoré neprekročíte?

"Nikdy by som neponížila svoju matku, neurazila svojich priateľov a nevyzradila by som tajomstvá, ktoré mi boli zverené."

Ako sa vymedzujete voči feminizmu?

"Nezaujíma ma. Ale sú pohlavne diferencované kontexty, ktoré ma hnevajú, sú muži, ktorým by som rada razantne priložila nohu k zadnej časti tela a boli okolnosti, v rámci ktorých by som radšej bola mužom. Janu Beňovú obdivujem a jej básne a poviedky som čítala dookola. Inzinovo som veľmi držala palce aj Maximovi E. Matkinovi. Ak budeme písanie rozdeľovať na mužské a ženské, budeme patetickí."

Čo si myslíte o vzťahu medzi túžbou po úspechu a radosťou z písania?

"Medzi uvedenými hodnotami sa u mňa nevytvoril žiadny vzťah. Pri písaní som sa smiala. Potichu aj nahlas. Teraz sa len neveriacky usmievam a som trochu zľaknutá, že tú poviedku de facto bude čítať potenciálne veľké množstvo ľudí."

Čo s tým?

"Ja si tú správnu dávku exhibicionizmu dopestujem."

Poviedku Zuzy Ferenczovej Náhodný telefonát o druhej po polnoci vo vzťahu Karola a Zuzy uverejňujeme v dnešnej prílohe Víkend