Slovenský systém je totiž zameraný na technické smery, prírodné vedy a matematiku,“ hovorí Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. „A na olympiádach má naša matematická špička dobré šance aj preto, že v zahraničí sa školy viac venujú spoločenskovedným predmetom.“

V prieskume PISA, do ktorého sme sa doteraz nezapojili (neboli sme členom OECD), by to však zrejme dopadlo úplne inak. Viac ako vedomosti totiž testuje schopnosť použiť ich na konkrétnych prípadoch a schopnosť orientovať sa v modernej spoločnosti. V tomto testovaní dopadli najlepšie britskí študenti, českí a nemeckí neslávne. Pretože náš školský systém sa podobá týmto dvom, môžeme očakávať podobné výsledky.

Škola a prax

„Nie je až také dôležité či sme lepší, alebo horší ako Nemci či Američania, ale to, ako sa to prejavuje na našom trhu práce,“ hovorí Beblavý.

Čerství absolventi škôl totiž nie sú schopní samostatne pracovať, používať moderné technológie, majú slabý písomný aj ústny prejav, nevedia aktívne vyhľadávať informácie a neovládajú jazyky.

Dominujú viac prírodné vedy a technika, ako spoločenskovedné predmety. „Nevieme vyčísliť, aké škody vyplývajú z toho, že sú naši ľudia časo menej vzdelaní v spoločenských vedách a nevedia sa orientovať v spoločnosti,“ upozorňuje Beblavý a dodáva: „Zmena je určite potrebná a Milénium je krokom vpred: hovorí, ktorým smerom treba ísť, nehovorí však, ako sa k cieľu dostaneme.“

Kto má tlačiť na zmeny?

Zatiaľ takmer všetko beží po starom a zotrvačnosť systému je veľká. Ak sa majú zmeniť školy, musia sa zmeniť učitelia. Ak sa však aj budú snažiť, nebudú z toho mať výhody: nezvýšia im plat, nepostúpia v kariére. Nedostanú ani pochvalu „zhora“.

„Ak hovoria o školstve politici je to väčšinou o tom, z čoho sa zaplatia faktúry a či sa zvýšia platy učiteľov,“ hovorí Beblavý. „Uvidíme, čo sa s touto témou stane na regionálnej úrovni. Zatiaľ politici nemajú prečo takúto agendu otvárať, lebo zmeny v školstve, ktoré sa urobia dnes, budú viditeľné v hospodárstve až o pätnásť rokov a to je viac ako volebné obdobie.“

Zmeny sú len čiastkové

Objavujú sa už čiastkové zmeny systému – napríklad nové maturity. Ale tie budú zase testovať najmä vedomosti. „Zmeniť sa preto musia aj učebné osnovy a štandardy,“ upozorňuje Andrej Salner.

Reformy neznížia nároky, len presunú dôraz z vedomostí na schopnosti. „Musíme sa rozhodnúť, čo majú byť tie štandardné vedomosti. Zatiaľ sme nedokázali definovať spoločnú úroveň pre všetkých. Či majú deti vedieť vymenovať všetkých svetových spisovateľov, alebo radšej chápať estetické vlastnosti básne,“ dopĺňa Beblavý.

„Faktov nám po rokoch v hlave zostane málo, ale spôsob myslenia, ktorý sme si osvojili, je trvalý,“ tvrdí Salner.

„Chýba nám integrovaná vízia – jednotlivé sekcie ministerstva fungujú vo veľkej miere ako nezávislé jednotky a ich styčným bodom je len minister. A to je málo,“ uzatvára Beblavý.

„A príkazmi ani víziami nemôžete zmeniť ľudí – tých musíte presvedčiť.“