ALENA RJABININOVÁ, Nitra: „Školy by mali prestať hľadieť na predpisy a normy a viac by mali dbať na individuálny prístup. Deti by sa mali učiť menej faktov, škola by ich skôr mala naučiť, aby sa nebáli vystúpiť a prehovoriť. Dnes máme veľa vedomostí, ale nízke sebavedomie.“
ANNA SÝKOROVÁ, Bratislava: „Naše školstvo potrebuje najmä systémové zmeny v oblasti prípravy pedagógov, osnov, metodiky aj v hodnotení žiakov. Potrebuje viac dôrazu na schopnosť prepájať a prakticky využívať vedomosti. Potrebuje naštartovať mladých ľudí na potrebu celoživotného vzdelávania. Projekt Milénium pomenoval ciele a smer vývoja, ale prax je veľmi odlišná. V práci sa stretávam s mnohými učiteľmi, ktorí sami začali hľadať možnosti nových ciest vo vzdelávaní. Takých ľudí by sme mali lepšie ohodnotiť – spoločensky aj finančne.“
KAROL HERIAN, Banská Štiavnica: „Nazdávam sa, že je potrebná kvalitatívna zmena ‘ducha‘ školy – aby vzdelávanie smerovalo viac k rozvoju tvorivosti, autentickosti a vedomej zodpovednosti každého žiaka, namiesto jeho umŕtvenia v systéme ‘potrebného poznania‘ a nevedomej disciplíny. Pre túto zmenu nie je ani tak dôležitá politická stratégia či legislatíva ako sebavedomý vývoj v spoločnosti a v samotných školách.“
DANICA HAMOROVÁ, Materské centrum Poprad: „Deti sa musia naučiť písať, čítať a počítať – na tom sa nedá ubrať. Ale forma výučby by mohla byť zaujímavejšia. Učia sa príliš veľa vecí, ktoré len zaťažujú pamäť. V práci prichádzame do styku s 10–12-ročnými deťmi, ktoré majú problém sformulovať svoje myšlienky, obhájiť svoje názory. Škola by mala naučiť deti komunikovať, rozprávať, pracovať s informáciami (nie ich vedieť naspamäť, skôr ich vedieť vyhľadať a prepojiť, vyvodiť záver). Určité prvky z alternatívnych škôl by sa mohli zaradiť aj do bežných škôl – napríklad posedenie v kruhu na začiatku vyučovania, kde sa učitelia a deti porozprávaju o tom, čo zažili – takto sa naučia vyjadrovať aj premýšľať o rôznych problémoch.“
ALŽBETA NOVÁKOVÁ, Levice: „Niektoré školské akcie rodičov iba stoja peniaze a pritom deťom veľa nedajú. Keď sa ozvem, že niečo nemá zmysel, alebo to nie je tvorivé, všetci sú šokovaní. Rodičia nemajú právo o ničom rozhodnúť, nemôžu vôbec zasahovať do toho, čo a ako sa učí. A lepšiu školu si nemôžem vybrať. Na okolí jednoducho neexistuje.“
JOZEF NAZAD, Humenné: „Zmeny áno, ale nemuseli by sme hľadať za hranicami, skôr si nájsť vlastnú cestu – aj v minulosti sme predsa vychovali kvalitných ľudí. Dnes je v škole málo času na rozmýšľanie a na to, aby sa deti učili vyjdariť svoj názor. Potláča sa ich osobnosť. Predmety sa študujú príliš podrobne, ale stráca sa väzba na realitu, vedomosti zo školy nevedia deti v živote aplikovať. Keby ich vzali napríklad do lesa a tam im ukázali stromy a vysvetlili, ako to všetko funguje, určite by si toho zapamätali viac, ako keď sa to učia podľa obrázkov v učebni.“ (gal)
