Podľa slov netere Márie Hanzelovej je teta pochovaná na cintoríne v Slávičom údolí. Správa bratislavských cintorínov eviduje iba jednu pochovanú ženu s takýmto menom, a to v hrobe v Mlynskej doline. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
V archívoch ministerstva vnútra o nehode nie je žiadny záznam, médiá o nej nikdy neinformovali. V archívoch je len záznam o nehode, ktorú mal Sokol o desať rokov skôr, v roku 1973, keď sa zrazil s vodičom nákladného auta. Vinníkmi boli obaja, škoda bola 20-tisíc. Dvaja ľudia boli pri nehode zranení a 10 dní práceneschopní - zrejme vodič nákladiaku a Sokol.
Výpovede svedkov
Ako sa stala nehoda, po ktorej zomrela žena, kto ju zavinil alebo ako sa skončilo vyšetrovanie, dá sa dnes zistiť len z výpovedí ľudí, ktorí si na ňu pamätajú. V Devíne dodnes žijú dve sestry - netere kuchárky.
Jedna z nich hovorí, že arcibiskup za nehodu nemohol. Na ceste vraj bol ľad, na ktorom auto dostalo šmyk a narazilo do stromu. Teta bola podľa nej ešte aspoň dva týždne v nemocnici a až potom na následky nehody zomrela. V nemocnici za ňou bola na návšteve druhá neter, tá však zakázala celej rodine o prípade rozprávať, lebo to škodí cirkvi.
Mária Hanzelová podľa záznamov z galantskej matriky zomrela 16. februára 1983, koľko dní predtým sa nehoda stala, sa nám nepodarilo zistiť.
Sokol: Je to odsúdenia hodné
Arcibiskup Sokol považuje za odsúdenia hodné oživovať spomienky na jeho havárie. Hovorca arcibiskupského úradu Tibor Hajdu povedal, že príčinou smrteľnej nehody bola technická porucha auta, čo potvrdila aj expertíza. "Obe spomínané nehody boli riadne vyšetrené vtedajšou verejnou bezpečnosťou." Pri nehode z roku 1983 bol podľa neho zranený aj arcibiskup a "následky tohto zranenia si nesie dodnes".
Pri prvej nehode z roku 1973 nebol podľa Hajdua zranený nikto a škoda bola len na vozidle.
Na druhú nehodu si pamätá aj gazdiná zo seredskej fary a tiež je presvedčená, že ju arcibiskup nezavinil. "Nespôsobil ju on, bolo to dokázané, bolo to zlyhanie technického stavu."
Vedela to ŠtB?
Sokol pôsobil v Seredi od roku 1970. Podľa archívov Ústavu pamäti národa bol od septembra 1972 kandidátom tajnej spolupráce ŠtB. Bol ním 17 rokov, čo je nezvyčajne dlhá doba, spravidla to bývali tri roky, potom sa z kandidátov stávali agenti alebo sa spis uložil do archívu. Sokol sa stal agentom až v júli 1989. Jeho hovorca Hajdu tvrdí, že v súvislosti s nehodou Sokola ŠtB nikdy nekontaktovala.
Dopravné nehody kňazov boli pre ŠtB často príležitosťou, ako ich vydierať a prinútiť na spoluprácu. "ŠtB si bola vedomá svojho mocenského postavenia, mala možnosť zasahovať do všetkého. Mohli ovplyvňovať nielen vyšetrovanie kriminálnej polície, ale aj konanie súdov," tvrdí Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa. Pre ŠtB nebol problém zmanipulovať dôkazy, či už v prospech, alebo v neprospech zúčastnených.
Lehký si na Sokolovu nehodu tiež pamätá. "Vtedy sa o tom hovorilo, bolo nám Jána Sokola ľúto. Ľudia ho poznali ako veľmi aktívneho kňaza."
Ak polícia po druhej Sokolovej nehode neviedla trestné stíhanie, je to veľmi neštandardné. Policajný hovorca Martin Korch povedal, že po smrteľných nehodách vyšetrovateľ automaticky začína trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví. "Priberajú sa znalci z odboru dopravy a zdravotníctva a prebieha vyšetrovanie." Až keď posudky ukážu, že vodič za nehodu nemôže, stíhanie sa zastavuje. Ak sa dokáže, že vodič porušil predpisy, je obvinený, prípadne obžalovaný. Potom prípad rieši súd.
Ak je zima a vodiči dostávajú šmyk, polícia podľa Korcha skúma aj to, či správca upravil vozovku.
Či bol Sokol ako vodič len účastníkom týchto dvoch nehôd, sa nedá zistiť, ministerstvo totiž žiadnu centrálnu evidenciu nehôd nevedie. Arcibiskupský úrad na túto otázku denníku SME neodpovedal.
Prečo spis nie je v archívoch ministerstva vnútra?
Hovorca ministerstva vnútra Boris Ažaltovič potvrdil, že v archíve ministerstva v Levoči je záznam o nehode Jána Sokola z 5. decembra 1973 o štvrť na sedem ráno na hlavnej ceste Sládkovičovo - Senec. "Účastníkmi dopravnej nehody boli Ján S., ktorý viedol osobné motorové vozidlo, a Ján Š., ktorý viedol nákladné motorové vozidlo s vlekom." Podľa zápisu v Protokole udalostí Okresného oddelenia Verejnej bezpečnosti Galanta mali na nehode podiel obaja vodiči. Dvaja ľudia boli pri nehode zranení a 10 dní práceneschopní. Škoda na osobnom aute bola odhadnutá na viac ako 20-tisíc Kčs. Sám protokol o dopravnej nehode, z ktorého by sa dalo vyčítať viac, v archíve nie je.
O nehode, po ktorej zomrela Mária Hanzelová, nie je na ministerstve vnútra nič.
Každý priestupkový spis vrátane spisov o dopravných nehodách, po ktorých sa neviedlo trestné stíhanie, ukladá príslušný útvar na 10 rokov. Potom vyraďovacia komisia spisy skartuje, o čom vyhotoví záznam. Ten sa archivuje 5 rokov, potom je tiež skartovaný.
"V niektorých prípadoch môže policajt, ktorý spis vyhotovil a uzavrel, uviesť na spise odporúčanie, aby bol posúdený ako archivačný dokument. V takom prípade ho archivujeme v archíve ministerstva vnútra," povedal Ažaltovič. Ide podľa neho napríklad o kuriózne, hromadné alebo historicky zaujímavé dopravné nehody. (mož)
Stanovisko arcibiskupského úradu
Denník SME poslal arcibiskupovi Jánovi Sokolovi niekoľko otázok. Poslal takúto odpoveď:
"Každá dopravná nehoda predstavuje nepríjemnú skúsenosť a bolestné spomienky vždy ešte dlho doznievajú. Fakt, že sa znovu snažíte oživovať tieto spomienky na havárie, ktoré sa stali - jedna pred 32 rokmi (nebol nikto zranený, škoda bola len na vozidle) a ďalšia pred 22 rokmi (pri tejto nehode bol pán arcibiskup zranený, následky tohto zranenia si nesie dodnes), je prinajmenšom hodný odsúdenia!
Obe spomínané nehody boli riadne vyšetrené vtedajšou verejnou bezpečnosťou. Príčinou tej druhej spomínanej nehody nebolo zlyhanie vodiča, ale, ako vtedy potvrdila nariadená expertíza, príčinou bola technická porucha na vozidle.
Pri žiadnom vyšetrovaní dopravnej nehody, ani v súvislosti s vyšetrovaním, pán arcibiskup Sokol nikdy nebol kontaktovaný zo strany ŠtB."
Arcibiskup Ján Sokol. FOTO - ARCHÍV SME
