Prečo si myslíte, že by športu na obrazovkách STV malo ubúdať?

Obava pramení z toho, že keď býval väčší objem športu, končievala Slovenská televízia s výrazným deficitom. To dnes nie je prípustné. Preto sa časť programu škrtá a zasahuje to aj šport. Snažíme sa však nájsť reálnu hodnotu prenosov, ktoré nakupujeme od kľúčových zväzov. Tu sú určité rezervy. Ale ak by sa predĺžili zmluvy za terajších podmienok, športu by na obrazovke asi ubudlo - a opodstatnene.

V prípade práv na futbalovú ligu hovoríte o nafúknutých cenách, kým v prípade hokeja nie, hoci zmluvy sú písané ako keby cez kopirák.

Hovorím o tom aj v prípade hokeja. Zmluvy sú v princípe rovnaké. Z hokeja vysielame o trošku viac zápasov, lebo pri play off sa dá ťažko odhadnúť presný počet. Futbalová liga a základná časť hokejovej má porovnateľnú sledovanosť. V play off je nárast o 100 až 150 percent, to hokej mierne zvýhodňuje.

Sťažujete sa, že jeden ligový futbal vás vyjde na viac ako milión korún plus produkčné náklady do 300 000 Sk. Prečo zmluvu nevyužívate naplno a neprenášate viac prenosov?

Ak by sme vysielali viac zápasov, strata Slovenskej televízie by bola väčšia, pretože príjmy z reklamy nepokrývajú ani produkčné náklady, a to nehovorím o nákladoch na nákup práv. Práve tento rozdiel by logicky kumuloval stratu.

Niektoré náklady by ste mali tak či tak, lebo televízia musí čosi vysielať.

Zaviedol sa prísny systém, na základe ktorého má každá relácia svoj rozpočet a prenajíma si prenosovú techniku. Ak v krátkom období brutálne neinvestujeme do techniky, v rozpätí roka alebo roka a pol nebudeme môcť vysielať. Za trinásť rokov sa nekúpilo takmer nič. V uplynulých troch mesiacoch boli odpisy starej techniky prvý raz nižšie ako nákup novej, to znamená, že firma sa revitalizuje.

Prečo nedokážete nabaliť na ligový prenos reklamu ani za 200 000 Sk?

Pretože majú nízku sledovanosť a nevhodnú štruktúru diváckej vzorky. Pri dvoj- až štvorpercentnej sledovanosti a vekovom priemere nad 40 rokov nemôžete očakávať masívne reklamné vstupy. Futbal je o 17. hodine najmenej sledovaným programom spomedzi konkurenčných televízií. Obchodné oddelenie plní plán výrazne nad 100 percent, ale na slovenskú futbalovú ligu nie je veľká možnosť nabaliť ďalšie peniaze.

Jej sledovanosť však nie je nižšia, ale vyššia ako v českej či nemeckej televízii.

Iste, ale dôležitý je absolútny počet divákov. Iné sú tri percentá na 3,5-miliónovom slovenskom trhu aktívnych obyvateľov a iné na 80-miliónovom nemeckom či päťmiliónovom českom trhu. Taká je aj veľkosť reklamného koláča. Manažmenty televízií aj reklamné agentúry sú vďaka peoplemetrom prvý raz konfrontované s reálnymi číslami. Dochádza k prerozdeľovaniu. A, žiaľ, šport je programový segment, ktorý na to dosť výrazne dopláca. Programy komerčných televízií sa od športu odkláňajú, a nie len na Slovensku.

Vy ste však verejnoprávna televízia, ktorá má zo zákona iné poslanie. Do akej miery to zohľadňujete v športe?

Do maximálnej možnej miery. Vyčítať nám, že nevysielame podľa záujmu divákov, je sporné. Akým názorom sa máme riadiť? Úzkej vrstvy vplyvných športových funkcionárov a novinárov alebo názorom vlastníkov slovenskej televízie? Podľa nedávneho prieskumu je 67 percent divákov spokojných, ako si STV plní verejnoprávnu funkciu.

Keby bol prieskum vyšpecifikoval šport, asi sotva by ste dostali dobrozdanie od dvoch tretín. Verejnoprávna televízia by mala ponúkať najmä domáci tovar, v našom prípade slovenský šport.

To nemá oporu v žiadnom zákone. A je otázne, čo za slovenský tovar pokladať. Je slovenským tovarom zápas Middlesborough, v ktorom hrá Szilárd Németh? Poviete nie, ale ľudia si myslia, že áno. A je slovenským tovarom zápas Rimavská Sobota - Ružomberok, keď ten prvý má trikrát väčšiu sledovanosť a hrá v ňom jeden slovenský reprezentant, kým v tom druhom možno ani jeden a ten prvý nás stojí 300-tisíc a ten druhý milión tristotisíc?

Ponúkate veľa programov, ktoré majú podstatne nižšiu sledovanosť.

Ale nie športových. V tom je tá verejnoprávnosť.

Šport je iný segment ako kultúra, národnostné či náboženské programy?

Každý segment má svoju štruktúru a hodnotu. Jedno percento sledovanosti športu má inú hodnotu ako jedno percento vo vážnej hudbe. Preto je športu vo vysielaní viac ako vážnej hudby. Vlani sme odvysielali rekordný počet hodín a v roku 2005 budeme mať všetko podstatné. Šport je podľa môjho názoru zastúpený dostatočne. Problém je v tom, že zväzy chápu verejnoprávnosť predovšetkým tak, že úlohou STV je vysielať, aby mali kde propagovať svojich partnerov, čiže finančne pomáhať rozvoju slovenského športu. Ak má Tatra Banka Open sledovanosť 1,8 percenta a zväz tvrdí, že je to kľúčové podujatie pre rozvoj slovenského tenisu, tak je tu jasný rozpor.

Ale neprenášate ani trebárs finále Wimbledonu.

My narábame s dvojmiliardovým rozpočtom, kým Česká televízia so štyriapolmiliardovým v českých korunách. Neprenášame, lebo na to nemáme peniaze a o to je voľba ťažšia. Podľa nás je v tenise kľúčové prenášať Davis Cup aj Fed Cup by som ešte chápal ako - v úvodzovkách - štátny záujem, dôležitý pre rozvoj slovenského tenisu. Potom sa bavme aj o iných veciach. Aj o finále Wimbledonu, ak tam budeme mať ambície.

O čo menej financií máte oproti športovej redakcii Českej televízie?

Určite máme menej. Rozdiel je v tom, že Česká televízia vie prijať deficitný rozpočet, kým my nie, a ČT nevysiela prvú futbalovú ligu. Neprenášala ani lanský Svetový pohár v hokeji. Takže má priestor i peniaze na iné. Myslím si, že naša voľba zamerať sa na kľúčové športy nie je zlá. Obzvlášť, ak náš ligový futbal, na rozdiel od českého, nedosahuje úroveň komerčného produktu. Keby sme ho nevysielali my, asi by ho nevysielal nikto, čo by bola škoda. Z hľadiska celkového objemu peňazí na nákup programov, ktorý STV vynakladá, je šport veľmi, veľmi silný.

To je dané nákupmi prenosov z veľkých podujatí v zahraničí.

Ale aj vôľou manažmentu nájsť na ne peniaze. Bolo by jednoduchšie vyjsť v ústrety športovým zväzom, nakúpiť práva na domáce športy, obetovať zahraničné a mať tu akože mier s funkcionármi. Ale s tým by asi neboli spokojní diváci. Treba definovať, čo je to verejnoprávnosť a podľa nás aj to, koľko verejnoprávnosť stojí. Inú predstavu o nej majú diváci a inú funkcionári.

Športových funkcionárov ste v časopise Týždeň vyhlásili za "kreatúry z minulého režimu", ktorým "azda najkorupčnejšie prostredie v celej spoločnosti a neschopnosť reflexie" umožňuje vegetovať a posty "vnímajú len ako výťah k osobnému prospechu". V Poľskej televízii je šéfom športovej redakcie legendárny chodec Korzeniowski - keby to ten povedal, azda by mal právo. Ale neviem o tom, že by také čosi zo seba vychrlil. Čo sledujete takouto konfrontačnou politikou?

Medzi funkcionármi je aj množstvo kvalitných manažérov. Ak som všetkých hodil do jedného vreca, tak ma to mrzí. Myslím si však, že je korektnejšie sa otvorene vyjadrovať, než sa tváriť ako partner a podpísať zmluvu, ktorá ťahá zo Slovenskej televízie ročne desiatky miliónov korún. Mojou snahou je nájsť také riešenie, aby diváci videli čo najviac športu a čo najkvalitnejšieho. Mám korektné vzťahy s funkcionármi. Zároveň si myslím, že slovenský mediálny trh je poznamenaný neuveriteľnou servilitou novinárov. U niektorých s funkcionárskymi ambíciami, ktoré im bránia nazývať veci pravým menom. Predovšetkým zo staršej generácie novinárov. Pozrite sa na spôsob riadenia slovenského športu. Je to pravdepodobne najnetransparentnejšia sieť riadiacich orgánov, sú to mútne vody, do ktorých by žiadny zodpovedný manažér nedal ani korunu.

Veď sú to vaši partneri, s ktorými - či chcete, alebo nechcete, musíte spolupracovať.

Nestavajte nás do pozície nepriateľov.

Vy sa do nej staviate.

Vôbec nie. A čím?

Šéfovia športových zväzov sú hnutím volení funkcionári.

Ich mandát uznávam. Nemám problém si s nimi sadnúť k rokovaciemu stolu. Všetky relevantné zväzy sme listom informovali o vzniku relácie Športové ozveny, poprosili sme ich o zoznam podujatí, ktoré pokladajú za kľúčové, aby sme ich vedeli stvárniť. Len sa bránim tomu, aby zopár vplyvných funkcionárov naďalej za verejnoprávnosť skrývalo svoje snahy o osobný prospech.

O akom osobnom prospechu hovoríte?

Zo Slovenskej televízie išli do slovenského športu za posledné roky desiatky, možno stovky miliónov korún. Do súkromných akciových spoločností. Mám na mysli futbalové a hokejové kluby.

Kluby sú akciovými spoločnosťami, lebo ich k tomu nútia reguly. Ale vy hovoríte o osobnom prospechu - to evokuje, že sa ktosi konkrétny z televíznych peňazí obohacuje. Viete o takom prípade?

Keď je firma súkromná, tak je motivovaná osobným prospechom. Mám indície, že zďaleka nie všetky peniaze z STV sa dostali priamo ku športovcom - pripravujeme reportáž, ktorá to dokáže. Chcem však pripomenúť, že v prevažnej väčšine krajín majú práva na domáce futbalové súťaže súkromné televízie. Napríklad v Čechách Nova a Prima. STV vlastní práva na dve kľúčové domáce súťaže a je európskym unikátom.

V auguste vypršia zmluvy na prenosy z futbalovej aj hokejovej ligy. Za akých podmienok je STV ochotná podpísať nové?

Ambíciou STV je, aby sa určila trhová cena slovenského futbalu i hokeja. Keď sa určí, hovorme o verejnoprávnom bonuse STV. Verejnoprávnosť vnímame tak, že produkciou prenosy sprostredkujeme divákom. Pod verejnoprávnosťou by sa však nemala chápať priama finančná dotácia cez nákup športových práv do slovenského futbalu. Suma, ktorú platíme, je za exkluzívne práva na ligu. To nie je dotácia na chod klub. Ak je to suma za práva, tak hľadajme, akú majú hodnotu. Potom sa bavme o tom, aký by mal byť rozdiel v prístupe verejnoprávnej a komerčnej televízie. Rozdiel byť musí, lebo my poberáme koncesionárske poplatky.

Najradšej by ste neplatili nič, že?

Samozrejme, pretože by to bolo na prospech STV. Ušetrené peniaze by sme vedeli vložiť do ďalšieho športu. Nulový variant však pravdepodobne nie je reálny. Chceme sa odraziť od definovania trhovej ceny. Je daná rovnováhou ponuky a dopytu na slovenskom trhu. Nabádali sme partnera, aby vypísal tender. My sa doň prihlásime s ponukou, o ktorej si myslíme, že by mohla zodpovedať trhovej cene slovenskej ligy.

Športové udalosti sa čoraz viac posúvajú do večerných hodín, ale o tých, ktoré sa skončia po 19.50 h, sa divák STV dozvie až na druhý deň - ak si neprepne na TA 3.

Narážate na zrušenie druhého športového spravodajstva. Podľa peoplemetrov malo sledovanosť 0,6 percenta a výrazne poškodzovalo celý program, ktorý mal predtým aj potom výrazne vyššiu sledovanosť. Preto sme prikročili k tomu, že súčasťou Správ a komentárov sa stal aj športový blok. Súhlasím však s výhradou aktuálnosti: tam sa spravidla zhutňujú šoty z prvých správ, no v moderátorskom vstupe už viackrát odznela aj informácia o aktualite, ktorá sa udiala medzitým. Na rozdiel od minulosti však máme dvoje Denných správ: o 12.00 a 14.55.