Obsesiou Heinricha Schliemanna - potomka protestantského pastora - sa už v detstve stalo všetko, čo súviselo s Gréckom. Fascinovalo ho do takej miery, že mnohí o ňom vtedy hovorili ako o bláznovi. Teraz mu hovoria amatér, ktorý pri hľadaní Tróje viac zničil, ako objavil.

Aj on chcel byť pôvodne pastorom. Študoval na prominentných súkromných školách. Jeho otec však spreneveril značnú sumu cirkevných peňazí, a tak sa mladý Heinrich musel životom predierať sám. Vlastnou šetrnosťou a investíciami do vzdelania sa z neho stal obchodník, ktorý najskôr začal pracovať v zahraničnom obchode. Prejavil sa ako schopný vyjednávač, pre ktorého sa stalo osudným Rusko. Podarilo sa mu získať majetok, ktorý ešte viac zveľadil v Kalifornii, kam odišiel v roku 1850. Odtiaľ sa opäť vrátil do Ruska a začal sa venovať barovému životu. Zachránila ho až žena - Jekaterina Liškinová, neter bohatého obchodníka. Oženil sa s ňou, ale manželský život mu pomaly a isto krachoval. Vtedy v ňom ožil starý detský sen - Trója.

Rozvod s Jekaterinou sa ešte ani neskončil, keď v roku 1868 odcestoval do Grécka. V Aténach si podal inzerát, v ktorom hľadal grécku ženu. Chceli ho mnohé, vybral si ale iba jednu - o tridsať rokov mladšiu Sofiu. V tom čase sa už poznal s anglickým diplomatom a archeológom Frankom Calvertom, ktorý ho ako prvý upozornil na miesto, kde sa bájna Trója nachádzala. Keby vraj Schliemann na Calverta nenarazil, vykopal by Tróju a bájny Priamov poklad niekto iný.

Pri hľadaní sa obaja riadili Homérovými a miestnymi legendami. Nehľadali žiadnu archeologickú stopu. Najskôr vyrazili do dnešného Turecka (vtedy Osmanskej ríše), kde sa im akoby zázrakom podarilo vyhrabať múry a poklad so šperkami. Nazvali ho Priamov poklad.

Hoci Tróju našiel na území Osmanskej ríše, tamojšie úrady sa šikovnému obchodníkovi podarilo „oblafnúť“ a všetky nálezy úspešne prepašoval až do Nemecka. Až neskôr sa zistilo, že boli o tisíc rokov staršie ako trójska vojna. Medzitým však skončili v berlínskom múzeu, odkiaľ ich zase sovietske vojská po II. svetovej vojne odviezli do Puškinovho múzea v Moskve.

V poslednom čase sa v archeologických kruhoch čoraz viac hovorí, že trójska vojna, ako ju opisoval Homér, sa v skutočnosti nikdy neodohrala. Homér si ju vraj vymyslel a Schliemann ju poriadne ani neobjavil. „Skúmanie archeologických vrstiev homérovskej Tróje nepripomína vojnové dobytie, ale skôr zničenie zemetrasením alebo požiarmi,“ hovorí expert z mníchovskej univerzity Dieter Hertel. Na mieste, kde sa mala trójska vojna odohrať, nie sú zbrane ani pozostatky kostier s prilbami. „Rozprávanie, že útočníci napadli Tróju pomocou skrýše vo veľkom drevenom koni, je len mýtom,“ vyhlásil Mertel.

Niektorí archeológovia dnes tvrdia, že samouk Schliemann na Tróju narazil len s veľkým šťastím. Kritizujú ho pritom za spôsob vykopávania. Vyčítajú mu, že mnohé časti bájneho mesta jednoducho „prebuldozéroval“ tak, že zničil veľkú časť historických údajov, ktoré sa navždy stratili. Jeho technika sa vraj v ničom nelíšila od lupičov pokladov.

Aby nebohému Schliemannovi nebolo málo, potomkovia Franka Calverta žiadajú svoj podiel z Priamovho pokladu. Prečo? Schliemann vraj oklamal aj britského diplomata.

Schliemannov prípad, nech je akokoľvek kontroverzný, je však stále zaujímavý. Z chudobného nemeckého študenta sa stal obchodník a amatérsky archeológ, ktorému sa aj napriek všetkým výčitkám podarilo zapísať do novodobej histórie.

Na jeho hrobke, ktorú si nechal postaviť v Aténach, je napísané: „Schliemannov hrob je hrobom kráľa.“ Kráľom sa síce nestal, ale keby zostal obchodníkom, do histórie bájnej Tróje by nikdy nezasiahol. Na profesionálneho archeológa Calverta si dnes málokto spomenie, no Schliemannovo meno je v každom dejepise.

JURAJ TOMAGA

Zajtra - Galileo Galilei