Peter Bilezikian má 90 rokov. Viac ako sedemdesiat žije v Amerike a nechce hovoriť o minulosti. O tom, čo sa mu stalo ako Arménovi v Turecku, prehovoril len raz: nahral svoje svedectvo pre projekt Oral history inšpirovaný podobným projektom o holokauste. Držal za ruku svoju dcéru a rozprával o tom, ako mu tureckí vojaci kopancami vybili zuby, poškodili zrak a ako jeho mama musela pred odchodom na loď do Ameriky podpísať listiny, že sa vzdáva ich domu aj viníc.

Bolo to v roku 1923. Bilezikianovci boli jednou z rodín, ktorá prežila vraždenie Arménov v Turecku. Keď sa skončilo, Turci tých, čo prežili, vyhnali.

Petrov Bilezikianov žijú po celom svete desaťtisíce. V Arménsku, diaspóre a ešte stále aj v Turecku. Posledné dni sa stretávajú na námestiach a spomínajú na obete genocídy. Arméni jej hovoria Metz Yeghern - veľká katastrofa - a zajtra uplynie 90 rokov odvtedy, čo sa začala.

Arméni nebudú len spomínať. Majú pomerne silnú loby, hlavne vo Francúzsku (žije ich tam viac ako 400-tisíc), a tak robia všetko preto, aby upozornili, že Turecko, ktoré sa chce stať členom Európskej únie, neuznáva, že ich počas 1. svetovej vojny "likvidovalo".

Ankara v súvislosti so smrťou 1,5 milióna Arménov v priebehu necelých ôsmich rokov odmieta hovoriť o genocíde. Popiera počet arménskych obetí a tvrdí, že v tom čase zomrelo aj pol milióna Turkov.

Bola vojna a Arméni boli nepriateľský živel, znel donedávna turecký oficiálny výklad. Turecký postoj je zmesou neexistencie historického povedomia, nie vždy dobrých skúseností s Arménmi a obáv, že by obete genocídy muselo finančne odškodniť.

Tento postoj sa začína meniť v posledných rokoch v súvislosti so snahami Turecka vstúpiť do únie aj s tým, že v Turecku vyrastá generácia, ktorá chce počuť pravdu. "Ľudia môjho veku o genocíde nevedeli nič, v tureckých učebniciach sa o tom mlčí," povedal AFP turecký novinár Vamik Volpan.

Hoci západní historici sa prikláňajú skôr k verzii o arménskej genocíde, existujú aj názory, že obe strany konfliktu stále v archívoch uchovávajú tajné dokumenty, ktoré by ich mohli poškodiť.

Turecký premiér Recep Tayip Erdogan navrhol vytvorenie spoločnej komisie historikov na posúdenie celej udalosti. Zo susedného Arménska, s ktorým má už viac ako 12 rokov uzatvorené hranice, stále nedostal odpoveď.

Turecký postoj k Arménom sa znovu dostane na povrch v októbri, keď sa majú začať rozhovory o jeho vstupe do únie. Podľa pozorovateľov by bolo dobré, keby Turecko dovtedy prejavilo ľútosť. Ak to však neurobí, smútiť budú iba Arméni. Nikto pre nich asi nezablokuje vstup Ankary do únie.