Priebežný systém alebo druhý pilier? V prípade štyridsiatnikov je to, zdá sa, jedno. FOTO - ARCHÍV SME |
BRATISLAVA - Do 30. júna budúceho roka sa každý, kto do 1. januára 2005 prispieval na dôchodky, môže rozhodnúť, či si na dôchodok bude šetriť v správcovskej spoločnosti, alebo svoj príspevok bude odvádzať Sociálnej poisťovni. Kým mladším ročníkom sa jednoznačne odporúča sporiť a starším presný opak, štyridsiatnici kolíšu. Aké sú ich penzijné vyhliadky?
Štátne inštitúcie sa v tejto veci nezhodujú. Kým ministerstvo práce odporúča sporiť na dôchodok každému do 45 rokov, podľa ministerstva financií sa to oplatí len ženám do 35 rokov a mužom do 40 rokov.
Martin Thomay z Inštitútu pre slobodnú spoločnosť pripomína, že najmenej 15 rokov pred očakávaným odchodom do penzie sporiteľ musí "prestúpiť" do tzv. vyváženého fondu a v ostatných siedmich rokoch byť v konzervatívnom. "Ekonómovia sa domnievajú, že čistá reálna výnosnosť týchto fondov po odrátaní poplatkov sa v ďalších 20 rokoch bude pohybovať len mierne nad nulou, a často môže byť aj záporná," tvrdí. Štyridsiatnici teda podľa neho nato, aby sa ich úspory mohli zhodnotiť v rastových fondoch, majú len "pár rokov".
Ivan Švejna z Nadácie F. A. Hayeka tvrdí, že aj štyridsiatnikom sa sporiť na dôchodok oplatí. Priebežný penzijný systém považuje za natoľko zlý, že "ďalšia vláda ho musí zmeniť", čo jeho účastníkov opäť zneistí. "Je lepšie mať peniaze na (osobnom dôchodkovom) účte," hovorí. Okrem toho za 25 rokov, ktoré podľa všetkého štyridsiatnikom ostávajú do penzie, si podľa neho každý na dôchodok našetrí.
Priebežnému systému Švejna vyčíta predovšetkým to, že je nadmieru štedrý. Záväzok nahrádzať dôchodkom 50 percent hrubej mzdy štát podľa Švejnu nedokáže splniť. Kým dôchodkové sporenie predstavuje "realitu", priebežný systém "sľuby", tvrdí.
Aj zmiešaný penzijný systém, teda sčasti sporivý, však má nedostatky. Thomay za jeden z nich považuje to, že hoci poplatky za správu dôchodkového fondu a za vedenie osobného dôchodkového účtu "sú zákonom nastavené na mimoriadne nízkej úrovni, zo strany dôchodkových správcovských spoločností možno už onedlho očakávať tlak na ich zvyšovanie". Vyššie poplatky by totiž spoločnostiam významne skrátili návratnosť investície.
Aj preto podľa Thomaya tunajší zmiešaný systém "automaticky nemusí byť menej rizikový" ako ten priebežný.